Proyecto de Ley en GUARANÍ
Transcripción
Proyecto de Ley en GUARANÍ
Techaukaha Ñepyr¤mby 5 Léi Opaichagua Ñemboyke Renondépe jehai opavave participación rupi 7 Leirå ñemo@uahæ 16 Leirå Opaichagua ñemboyke renondépe 19 Directorio de las Comisiones de la Honorable Cámara de Senadores 44 Ñepyr¤mby Péina Red Opaichagua Ñemboyke Renondépe vyœapóve omo@uahæ ko Leirå Opaichagua ñemboyke renondépe. Ko tembiapo léirå rehegua, koœá@a oñehesaœ¥ijo ha oguatavahína Cámara de Senadores-pe, henói heta ñemongeta ha tapichakuéra remiandu ha ñeœæ oñehendu rire, ikatu ha@uáicha oñehakåœiœo ha oñemohenda porå Léi Guasu artículo 46-pe heœíva. Ko léi oiguyru tape oñemoœå ha@ua tapichakuérape opiachagua ñemboykégui. Aranduetéa ningo itaju tuichavéva jarekóva yvyporakuéra, upévare Estado oipysyrøvaœerå chupe mbaœe porå opavavépe guarå ha derecho humano-ramo. Demokrásiape ningo tavaygua ñeœæ ñehendu haœe tape iporåvéva ikatu ha@uáicha leikuéra ojeporúva hekojoja ha oipeœa tape oñemoœå mbotávo hekópe porå derecho humano orekóva opavave tetåygua. Demokrásiape leikuéra hekojoja nosæiramo oipytyvø ha@ua pete^ tapicha térå tapicha at†pe año; pete^ léi hekokatu ha@ua añetehápe oguatavaœerå joja rapére, ikatúta rupi ouporå maymave avápe, ojapyhy ha ohesaœ¥ijo rire tapichakuéra hoœáva léi renondépe rembipota. Opa koœå mbaœe ikatu ojehupyty opaite tavaygua oñomongeta ha ohesaœ¥ijóramo leikuéra aty guasu rupi. Ko kuatia oñemyasåiva haœe pete^ tembiporu ojehupyty ha@ua ko mbaœe ojehekáva. O^hína tembiapokuéra omboguatáva Red ryep†pe, jahechápa oñemboaje ko leirå, osæva foro-kuéra ipukuvaœekue mbohapy ar†gui, oñeporandu, ojehai ha oñembyaty haguépe tavaygua remiandu, ha péicha opavave oipyaha ko leirå. Koœa@aitéramo kyreœ¥me rombaœapo mbarete roína jahechápa mokøive cámara Congreso-gua nohesaœ¥ijoi ha nomboajéi ko leirå; pevarå roheka opavaite tavaygua oñeœæ ha oñehenduka, oñemboyke ha@uáicha pokaræ ha japu. Rohaœarøite koœå ñepiaœå ojejapóva oipytyvø ikatu ha@uáicha oñemboaje pete^ tembiporu porå ikatúva oipytyvø hekopeporå oñembohovake ha@ua opaichagua ñemboyke Paraguáipe. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • • leirå opaichagua ñemboyke renondépe Léi Opaichagua Ñemboyke Renondépe jehai opavave participación rupi Ñepyr¤mby ha ñemokyreœ¥ Léi Guasu 1992-me guare ombotove opaichagua ñemboyke artículo 46-me, á@a katu kóva noñehakåœiœói gueteri koœá@a meve, upéicha rupi ndojepurúi mbaœevépe nunga. Ñembotove ojapóva Léi Guasu ndojehechái ñande rekovépe ha ñande jerére, térå tembiapo léi hesegua osæ ha@ua, ¥rø política pública-pe. Koœá@a meve Páraguáipe máva oporomboykéva, jámane tapicha térå Estado, ndojekastigái pevakuére. Aremi osæ rire ko Léi Guasu, heta organización sociedad civil-gua oñepyr¤ ohechauka ndaipóri rupi pete^ léi ombohekóva heœíva artículo 46-me, ndaikatuiha oguata pe apopyrå heœíva. Kuñanguéra aty kuri umi omyakåvevaœekue koœå angekói. 2003-pe oñepyr¤ ko tembiapo opaichagua ñemboyke renondépe, senadora Ilda Mayeregger mokyreœ¥ ha pytyvøme, Comisión de Equidad, Género y Desarrollo Social, Cámara de Senadores pegua guive, Fondo de Población de las Naciones Unidas (unfpa ) ha Centro de Documentación y Estudios (cde ) ndive. Ko tembiapo oñepyr¤vaœekue pete^ jepyœamongeta ojejapóva hetaite hendáicha ñemboyke oikóva renondépe, ha ojeheka potávo derecho comparado ryep†pe tembiporu ojehapejoko ha@ua umi mbaœevai. Jepyœamongeta ojejapovaœekue repykueréramo osæ pete^ aranduka hérava Discriminaciones y Medidas Antidiscriminatorias, tembiapo pete^ ombyat†va 10 kuatiahai oñeœæva opaicha ñemboyke oikóva Paraguáipe rehe (raza, ñeœæ, sexo ha género, tapicha oñembyat†va ary rupi rehe, mbaœeichagua sexo-pa oporoheteraœå, politica-kue ha mokøi jepyœamongeta ñemboyke ha ciudadanía ñemombarete rehegua); upéichante avei oñembohete leikuéra ñemboykekuaaœ¥ rehegua 35 tetåme guare. 11 jasypokøi 2003-pe oñemyasåi aranduka pete^ha, pévakuri aty guasu opavavépe guarå pete^ha ojejapovaœekue. Pe kuatia jekuaauka ogueru hapykuéri mokøi mbaœe neporåva. Comisión de Equidad Social y Género Cámara de Diputados-gua heœi oikeseha avei ñemongeta ojejapóva oúvo léirå apópe; ambue mbaœe porå katu, o^ leirå opaichagua ñemboyke renondépe • tapichakuéra oñemboykéva aty, koœa@aite peve ndojepokói gueteriva hekokuéra rehe umi arandukakuérape, ojerure oreko ha@ua avei pete^ kuatiañeœæ oñeœæva ñemboyke ohasáva hikuái. Péicha oñeñepyr¤kuri oguata tembiapo neporåva oñembosakoœi potávo pete^ léi ohakåœiœóva tekorå artículo 46 Léi Guasu 1992-pe guare. Ñeœæmeœæ ñemboykeœ¥rå rehegua Pe kuatia rupi, heta mbaœe apytépe, ojehechakuaa ndaipóri rupi Paraguáipe léi okastigáva hekopete umi tekove oporomboykévape, tapichakuéra ohasáva ñemboyke opyta tyreœ¥ ndaipóri haguére mbaœéichapa oñepytyvøta chupekuéra ohejarei ha@ua pe mbaœevai ohasáva ¥rø oporokastigauka. Rorovia añete rupi tembiapo léi ha justicia renondepegua ikatuha oipytyvø mbarete Paraguáigui jahapoœo ha@ua ñemboyke, oñembosakoœíma guive pete^ léi oñemopyendáva ñemongeta guasu tetåyguakuéra ndivépe, irundy organización oñemo^ pete^ ñeœæme ojoajúvo hikuái ikatu ha@uáicha ombohape participación oporogueraháva tembiapo opaichagua ñemoyke rovái. 9 jasypakøi 2003-pe, Comisión de Equidad, Género y Desarrollo Social, Cámara de Senadores pegua, Comisión de Equidad Social y Género, Cámara de Diputados pegua, Fondo de Población de las Naciones Unidas (unfpa ) ha Centro de Documentación y Estudios (cde ) omo^ heraguapy kuatiápe Ñeœæmeœæ Ñemboyke Ñembotove rehegua. Aremi rire oike avei pe ñeœæmeœæme Comisión de Derechos Humanos y Asuntos Indígenas, Cámara de Diputados pegua. Koœå institución oñemo^ pete^ ñeœæme omboguatávo joajúpe tembiapo, mbohapy ary pukukue «ojoajúva ñemonguœe oipytyvøtava ñemongeta sociedad paraguaya ryep†pe ha oñembosakoœi ha@ua pete^ léi opaichagua ñemboyke renondépe @uarå». Ojehechakuaa tembiapo ndopaivaœeråha leirå apo ha iñemo@uahæ Parlamento-pe año. Tekotevæ upéva ári oñembohape participación ikatuhápe heta hetave ñane retåygua ija, ikatu ha@uáicha ohechakuaa ñemboyke oikóva, heœi mbaœéichapa ikatu ojekastiga máva oporomboykévape ha oñemyatyrø mbaœe vai ojejapovaœekue tapicha oñemboykévare, ha oñemopete^ leirå ojehechahápe opavave angekói ha tembiaporå oúva Paraguái retåyguakueraitégui voi. • leirå opaichagua ñemboyke renondépe Foro porandu tavayguakuérape rehegua 2004-pe oñepyr¤ ñemongeta guasu tavayguakuéra ndive oñembosakoœi ha@ua opavave participación rupi leirå. Koœå foro porandurå haœékuri pete^ paœ¤ ojekuaa, oñeñeœæ ha oñeñemongeta jovái ha@ua sociedad civil rerapegua tapicha ha Estado ndive ñemboyke reko rehegua Paraguáipe, ha avei mbaœejerure leirå ñembosakoœípe @uarå. Foro ojejapo irundy umi táva tuichavévape (Concepción, Filadelfia, Ciudad del Este ha Encarnación), avei Paragua†pe, ojejapo haguépe mokøi foro porandurå. Koœå foro-pe o^kuri 494 ava, tapicha hembiapo ojekuaáva sociedadpe, ñane retå mburuvichakuéra, avei mburuvicha umi región ha distrito pegua (82 tapicha rupi o^ pete^te^ umi foro-pe). Tavusu Arange Aty oipytyvøva Paraguay Foro Opción Sexual rehegua 18 jasypo 2004-pe Aireana Amnistía Internacional Tapycha o^va 97 codehupy Coordinación de Mujeres del Paraguay Comunidad Homosexual del Paraguay Paraguay 22 jasypote^ 2004-pe 144 Concepción 13 jasypoapy 2004-pe Concepción Gobernación-pe 65 Filadelfia 18 jasyporundy 2004-pe Boquerón Gobernación-pe 42 Ciudad del Este 1 jasypa 2004-pe Alto Paraná Gobernación-pe o i t - Proyecto contra la Explotación Sexual Infantil Encarnación 23 jasypa 2004-pe Itapúa Gobernación-pe Kuña Róga 109 37 leirå opaichagua ñemboyke renondépe • Umi foro-pe o^kuri mburuvichakuéra departamento-gua ha avei organización omboguatáva ko Ñeœæmeœæ. Mburuvichakuéra umi tavusu ha parlamento-gua omoñepyr¤ rire ñemongeta, ojejapómi pete^ panel ojekuaauka ha@ua mbaœetepahína ñemboyke. Oñeñeœæ rire mbaœéichapa opavave participación rupi oñembosakoœi pe léi, oñepyr¤ mokøiha ponencia oñeœæva mbaœetepahína ñemboykeœ¥ ha mbaœéichapa ojekuaa pete^ sociedad-pe. Oñemohuœå ha@ua ko jotopa guasu, ojekuaaukámi leirå pyendakuéra. Koœå foro pehæ mbohapyhápe hetave aravo ojeporu; pevarå oñemeœæ paœ¤ opavave tapicha o^va pe at†pe omomarandu ha@uáicha mburuvichakuéra parlamento-guápe opaichagua ñemboyke o^va, mbaœéichapa ikatu oñehenondeœa koœå mbaœe ha avei hembihecha mbaœéichapa ikatu oñembaœapo umi ñemboyke rovake, jámane ojekastigávo umi tapicha térå institución oporomboykévape, ha avei oñembojevy ha@ua ojepeœavaœekue umi tapicha ohasavaœekue koœå mbaœevaípe. Pyœ¥inte umi tapicha aty guive ojejapo porandu mburuvichakuéra o^va mesápe. Umi ñemongeta oguata poråve ha@ua, ojehai ha oñemyasåi pete^ kuatiahai marandurå, oipurúva umi kuatia ñemboyke rehegua oñemeœævaœekue umi tapicha o^vaœekue pe foro-pe, jahechápa noñemomarandu poråi opavave ko mbaœe rehe. Avei oñemo@uahæ ko kuatia ambue organización-kuérape. Oñemo@uahæ ko kuatia umi tapicha o^vaœekue umi Foro-pe, ojerurevaœekue oiporu ha@ua hembiapohápe mboœeharaháicha térå comunidad myakåharaháicha. 2000 kuatiahai oñemeœækuri. Avei ojehai ha oñemeœæ pete^ kuatia oñeñepyr¤hápe oñemo@uahæ temiandu leirå rehe. Koœå foro oipytyvøkuri oñembyaty ha@ua tapichakuéra remiandu, remimoœå ha rembipota ñemboyke oiko katuvéva rehe, ha avei umi haœéva gueteri tabu Paraguáipe; upéichante avei ojejapo ambue mbaœe ndojeguerekóiva voi ñemboykéramo. Koœå temiandu oipytyvø ikatu ha@uáicha oñemoinge político ha organización social myakåharakuérape leirå apópe. Tembiapokuéra rupi oñehaœarøkuri oñenohæ pete^ léi ojykekóva opavave tetåyguápe, ha omboguatáva ñemboykeœ¥me mburuvicha ha ha tetåyguakuéra. Opaite umi foro oñeñongatu ñeœæ ha jehaípe. Koœå mbaœe ári oñemohypyœ¤ve ohóvo kuri pe proyecto, umi tapicha oñeñeporandu hague remiandu reheve. 10 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Oñembopypukuve ñemongeta Ojekuaauka rire kuatia pete^ha oñeœæva ñemboyke rehe, ojehechakuaa tekovæ o^va ojejapóvo ambue kuatia ojepyguaravehápe ko apañuåi, oñembyatyhápe ambueichagua ñemboyke noñemoingeivaœekue kuatia pete^hápe. Ko kuatia mokøihápe oike haipy ñemboyke mboriahu rupi, tapicha oikovére vih / sida rehe, ovavaœekue, tesåiråre ñeñangareko ha jeroviapy rehegua. Joapyháramo oñemoinge pete^ kuatia tekorå ñemboyke rehegua o^vavoi Paraguáipe. Jasypakøi 2005-pe mokøive kuatia oñembyaty pete^me ha ojekuaauka aranduka hérava Discriminaciones rupi. Ko aranduka ojekuaauka pete^ jotopa guasúpe oñemo@uahæ haguépe pete^ aranduka umi 200 tapicha o^vaœekue upépepe (oñemeœæ ñane retå ha tavakuéra mburuvichakuérape, organización social ha político myakåharakuérape); uperire oñemyasåi 250 aranduka organización social-kuéra, institución pública, kuaahaœåhára, mboœehára, consultor ha medio de comunicación-kuérape. Ojehechakuaa tekotevæha oñenohæ jey pe aranduka, opa rupi umi oñenohæœypyvaœekue, ha ñemongeta ko mbaœe rehegua omokyreœ¥re heta tapichápe, oipotáva avei kuatia. Koœå tembiapo ndive Hugo Valiente ohai ohóvo pe leirå, pe anteproyecto oñemyatyrømavaœekue ári; pe kuatiápe oñemoingepaite umi tembijerure ha mbaœe pyahu oñembyatyvaœekue umi foro ñeporandurå ojejapovaœekuépe. O^mba nunga ha ojehai jave hína, ojejapo ambue foro porandurå o^ haguépe 50 tapicha katupyry oúva institución-kuéragui ha experto-kuéra ndive ikatu ha@uáicha oñehendu hemiandu ha hemimoœånguéra ha mbaœe oñemyatyrøvaœerå pe leiråme. Ko ñeporandu ojejapóva tapicha arandukuérape rupi ojehekákuri tape ojehasa ha@ua pete^ ñepysanga ojejuhuvaœekue leirå ojehai aja, upéva kuri máva institución-pa ojapyhy ha omboguatáta umi denuncia ojejapóva, ani ha@ua koœå mbaœe opa ñeœæmente, ha toiko chugui añetehápe pete^ tembiporu ojekastiga ha@ua ñemboyke oikóva. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 11 2005: fundamentalismo itenonde Upéicha pete^ paœå hatåvéva ko léi apopyrå ñepyr¤håme kuri hína, tojejuhúke pe Estado ryep†pe pete^ institución ikatuvaœeråinchagua oikundaha ha omotenonde opa tembiapo ñemboykeœ¥ rehegua. Upevaœerå pe jasypa 2005 peguápe oiko kuri pete^ aty oñembyatyhápe tapichakuéra koœå mbaœe oikumby poråva ha hese ombaœapóva ko Estado ryepy guive oñehaœåhape ani ha@ua o^ve jojahaœ¥ oimeháichagua tapichakuéra oikoha apytépe. Upe ar†pe avei iñapysæ jey heta tapicha aty koœå mbaœéguio oñeñandukáva, orerenondeœa ha oremyañáva, upéicha romombía ha@ua romboguatáva rohóvo ore rembiapo. Umi aty hína organización fundamentalista cristiano, católica ha anglicana imburuvichakuéra pytvøme oñepyryr¤va omoinge mbarete ipo ha ojoko hikuái leirå derecho humano rehegua oguatáva ohóvokuri. Mbaœe pete^ha ohupyt†va hikuái haœe Senado omboyke pete^ leirå «Oguerojeráva programa tetåme @uarå ohenondeœa ha oipytyvøva umi mbaœe vai ojekastigakuaáva opyr¤va autonomía sexual ha tapicha imitåvéva rehe» ohupytyvaœekue hikuái tembiapo guasu ñembohesah¤rå ojapovaœekue jasyporundy 2005-pe 22 jasypakøi 2004-pe kóva ko cámara omone^kuri hetakuépe ko proyecto pete^ marandu omo@uahævaœekue comisión-kuéra, hyepypeguakuéra ári, ha koœá@a katu ojere hikuái iñeœægui. Pyaœetemi koœå aty fundamentalista omoinge ipo ha osæ porå chupekuéra Cámara de Diputados-pe, ojehechajeyhápe pe leirå. Umi aty okaguai mbaretevékuri oñeñeœæhápe género ha autonomía sexual rehe. Jepémo hesakå chupekuéra mbaœetepahína pe género, ojatapy hikuái hese ha ombojoja chupe opción sexual rehe; oipuru hikuái pe téra sexo natural, construcción cultural rovake, kóva ombojoja hikuái «tapicha ojapo ojaposéva» rehe. Ojekuaa ápe mbaœéichapa Comisión de Derechos Humanos Cámara de Diputados-gua omo@uahækuri koœå tembijerure, jepémo upe rire plenario-pe ipuœakave temimoœå oñemboykevaœekue. Político Paraguaigua ningo okyhyjeterei religión-kuéragui, ha péva mbaœe ndevaíva derecho humano-kuérape @uarå. Péicha rupi pokøi diputado kuimbaœévante ovota ko leirå rehe, upéichante avei 16 se- 12 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe nador kuimbaœe ha kuñáva. Umi Paraguái Congreso-guakuéra oguata avei fundamentalismo rembipota rapére. Koœå mbaœe ohupytyvaœekue omokyreœ¥ umi aty fundamentalista cristiano-pe oho mombyryve ha@ua, ha vokóikema oñepyr¤ ojoko hikuái léi oipytyvøtava o^ ha@ua política oporohechakuaa ha orekóva tapichakuérape mbaœéramo, upéichante avei derecho humano rehegua. Koœåva apytépe omoinge hikuái avei leirå opaichagua ñemboyke renondépe @uarå rombaguatavaœekue rojúvo heta tapicha ndive. Ko jejokoœimi omoambuéva parlamentario-kuéra remimoœå ojoko pe leirå ñemo@uahæ parlamento-pe ha avei oipytyvø oñembohetave ha@ua aty omyañáva ko tembiapo. 2006-me guare tembiapo 2006-me oñemotenonde tembiapo ojehecha jey ha@ua leirå opavave pytyvøme. Jasypote^ ha jasypokøi 2006-me umi organización omboguatáva Ñeœæmeœæ oguapy hikuái ha ovicheajey pe leirå, upe rire tapicha léi kuaahára ikatupyr†va derecho humano-pe ohechajey ha@ua; umi tapicha arandu apytépe o^kuri Modesto Elizeche ha Soledad Villagra, avei Julio Fretes omyakåva Coordinadora Nacional por la Promoción de los derechos de las Personas con Discapacidad (c o n a p r o d i s ) ha avei Organización Paraguaya de Ciegos (o p c ). Koœå ñemongetápe ojeœékuri tuicha mbaœe ha tekotevæha ojeguereko pete^ léi opaichagua ñemboyke renondépe @uarå, ha umi tapicha arandu oñepeipir¤vaœekue omeœæ iñeœæ oipytyvøtaha ko tembiapo guasu; heta temiandu porå omo@uahæ koœå tapicha; avei ojerure hikuái iporåvaœeråha Dirección de Derechos Humanos Ministerio de Justicia y Trabajo-gua pópe opyta tembiapokuéra opaichagua ñemboyke renondépe @uarå. Pe leirå ipyenda poråve rire, oñepyr¤jey pete^ ñomongeta ha porandu guasu heta sector sociedad civil-gua ombaœapokatúva ñemboyke renondépe ndive; umíva apytépe o^ aty feminista, gay ha lesbianakuéra, upéichante avei ypykuéra ha tapicha ombaœapóva hendivekuéra, tapicha orekóva discapacidad, p p v s -gua ha tapicha ombaœapóva umi v i h -gui has†va ndive. Upe rire ha umi ñemongeta ojejapovaœe- leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 13 kue leirå rehe, ojehechakuaa tekotevæha ojejapo aty gobierno-gua ndive, umi orekóvatava ipópe ko léi ñemboguata, péva osæramo. Ojejapo ha@ua umi porandu, opavave tapicha oñeñemongetaha ndive oñemeœæ pete^ kuatiahai tembiaporå omombeœúva mbaœéichapa oñembaœapo ojejúvo kuri, mbaœérepa oñenohæse ko kuatia ha pe leirå o^haichaite; pe kuatiañeœæme avei o^ paœ¤ ojehai ha@ua temiandu ojererekóva. Ojejapo ha@ua ñemongeta umi tapicha orekóva discapacidad ndive ojehai ko leirå sistema Braile-pe ha avei oñehendu hagua c d rupi umi tapicha ndohecháivape @uarå; koœå mbaœe oñemo@uahæ chupekuéra pe aty mboyve. Oñehendu ha@ua umi pehængue orekóva discapacidad-pe, o^ haguépe avei tapicha nohendu poråiva, ojegueru ava omo@uahævaœerå chupekuéra marandu seña rupi; péicha oñembohasyœ¥ ñemongeta tapichakuéra oñeœæva ha umi tapicha nohenduporåiva ndive, avei koœåva ha iñir¤nguéra aty ñemongetahapegua ndive. Ñembyaty ñemongeta ha mbaœaporå sector estratégico-kuéra ndive Máva ndive Arange Organización-kuéra oñeporandu hague Tapichakuéra orekóva discapacidad 21 jasypoapy 2006-me Centro de Rehabilitación del Impedido Físico, Escuela Paraguaya de Sordos, Fundación Sarakí, Centro de Sordos del Paraguay, Sin Barreras, Asunción High School, d e n i d e , Escuela Santa Lucía, Centro de Rehabilitación para Personas Ciegas, c o n a p r o d i s , a p a m a p , i n p r o Kuñanguéra ndive 22 jasypoapy 2006-me c l a d e m p y , c o n a m u r i , Círculo de Abogadas del Paraguay, Coordinadora de Mujeres del Paraguay (c m p ) Gay-lésbico ndive 23 jasypoapy 2006-me Paragay, Aireana, g a g - l t , Amnistía Internacional Ypykuéra ndive 6 jasyporundy 2006-me c o n a p i , Tierraviva, c l i b c h , Espacios Kuchingi Mai Rekoty, a . h . s . «Mbyakuéra Rekové», Linaje 14 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Máva ndive Arange Organización-kuéra oñeporandu hague Organización ombaœapóva has†va v i h -gui ndive 11 jasyporundy 2006-me Fundación Vencer, Instituto Andrés Barbero, Prever Red de o n g s que trabajan con v i h / s i d a , u n i c e f , Promesa, Ministerio de Educación y Cultura, o p a c i Gobierno-gua ndive 19 jasyporundy 2006-me inpro, Dirección General de Derechos Humanos del Ministerio de Justicia y Trabajo, Dirección General del TrabajoViceministerio del Trabajo y Seguridad Social, Secretaría Nacional de la Niñez y Adolescencia, Secretaría de la Mujer de la Presidencia de la República, s e d e r r e c Repatriados, i n d i , Defensoría del Pueblo Opaite umi porandu ojejapovaœekuépe hetaiterei mbaœe osæ; umi temiandu ou rupi heta hendágui ha aty ombaœapóva ñemboykeœ¥ rehehápe iñambuepágui ojuehegui; koœå mbaœe omohupyœ¤ pe kuatia oñehesaœ¥ijovahína ha oipytyvø oñemyatyrø ha@ua umi no^poråmbáiva, ha péicha ojehai poråve pe texto. Tembiapo huœåmegua ojejapovaœekue pe Convenio institucional reyp†pe haœékuri mboœesyry vocero-rå ñembokatupyry, o^ haguépe tapicha heta organización-gua ombaœapóva ñemboykeœ¥ rehe. Ojejapókuri pote^ taller ojeheka haguépe ojekuaave ambue ñemboyke oikóbs ha ojekuaa porå pe leirå oñembosakoœíva. Avei ojehupytysékuri opavave ojapyhy imbaœéramo pe leirå ha omeœæ iñeœæ omyañambaretetaha o^ vove Parlamento-pe. 9 jasypakøime pe Ñeœæmeœæ Ñemboykeœ¥ rehegua o@uahæ ijap†pe, ohupytypa rire opa jehupytyrå omo^vaœekue umi institución omboguatavaœekue. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 15 Leirå ñemo@uahæ Ko tape ojeguatavaœekue rupi oñemboty pete^ pehæguasu ko tembiapópe ha oñemoñepyr¤ pete^ ipyahúva 2007-me, oguatahápe ohóvo tembiapo oñemboaje ha@ua Léi Opaichagua Ñemboyke Renondépe. Pevarå oñembojehúkuri pete^ Red Contra Toda Forma de Discriminación, ojeheróva tapychakuéra ñaiméva , pete ^ chapánte ñande ; pe aty guasu ryep†pe o^ tapicha oúva opaichagua organización sociedad civil-gua ha agencia internacional-kuéra ombaœapóva ñane retåme, umíva apytépe o^ Sistema de Naciones Unidas ha Amnistía Internacional. Koœá@a guive ojehapykuehóta koœå tembiapo, ha upevarå ojejapojey pe Red ryep†pe atyœi tembiaporå ombaœapovaœerå nivel político/ organizativo, jehechauka ha comunicación-pe. Leirå oñemo@uahækuri Comisión de Equidad, Género y Desarrollo Social myakåhára, senadora Mirtha Vergara de Franco-pe, pete^ atyguasu ojejapovaœekue 16 jasypo 2007-me kotyguasu bicameral Tetå Congreso-pe. Upe hague koœæme ko leirå ojekuaauka umi senador Miguel Abdón Saguier (plra pegua) ha Carlos Filizzola (pps pegua) rupive, mokøive haœéva upe comisiøgua. Uperiremínte pe Cámara de Senadores aty oúvape, oñembohasa irundy comisiøpe oñemoñepyr¤ ha@ua ñemongeta ha aminduœu rypyœ¤ hesegua, ikatuha@uáicha upéi oguenohæ hikuái umícha hemiandukuéra. • Comisión de Equidad, Género y Desarrollo Social • Comisión de Derechos Humanos • Comisión de Legislación, Codificación, Justicia y Trabajo • Comisión de Asuntos Constitucionales, Defensa Nacional y Fuerza Pública Koœá@a guive oñepyr¤ tembiapo oñepysyrø ha ojeikuaauka ha@ua ko leirå umi comisión parlamento-gua renondépe ha avei aty guasu Cámara de Senadores-pe. Rohaœarø ko tembiaporå tou porå opavave Paraguái ñemoñare kuimbaœe ha kuñávape ñahaœarøva pete^ tetå o^hápe tekojoja ha opahápe ñemboyke. ¡ejoajúkena ko red opaichagua ñemboyke renondépe rehe! 16 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Leirå Opaichagua ñemboyke renondépe Mbaœérepa oñenohæse ko léi Ñemboyke kuaaœ¥ rupi ojehupyty tapichakuérape @uarå joja, haœéva kerayvoty ojehekáva ko yvy tuichakue javeve, ha pete^ mbaœe neporåva ñande Léi Guasu 1992-me guare ohechakuaáva Paraguái Estado pyendáramo tapicha rekokatu, tekos圥 ha tekojoja ndive. Ñande Léi Guasu omoañetete artículo 46 rupive pe derecho ñemboykeœy rehegua apyterete, heœívo kóicha: «Opaite oikóva ko República-pe pete^chapánte hekokatu ha ideréchope. Ndaikatúi oñeporombojoav†vo. Ñande Estado ojapóvaeœrå tekotevæva upéicha oiko ha@ua. Jojaœ¥ rehe ñangareko ndojehechavaœeråi ñeporombojojaœ¥va ramoguáicha». Ha upéva rire katu, ko derécho ñeporomboykeœ¥ apyterégui osæ jeyhína heta deréchokuéra ijapyte atå je†va, oñemohehanda poråva. Upéicha, Ñande Léi Guasu, artículo 88-pe, omandá umi derécho tembiaporå jehupyty rehegua o^vaœeråha hekopete; avei o^vaœeråha tembiapohápe tekojoja, ñeñanduporå ha pyœaguapy. Heœi kóicha: «Noñembojoavyvaœeråi mbaœapoharakuérape ijypykue reñói rehe, kuimbaœe térå kuña haguére, ituja, i@uai@ui térå imitå haguére, itupåœarandu rekóre, henda socieda-peguáre ha política térå mbaœapohára aty ijeroviaháre. O^mbaœ¥va hetépe térå iñakåme rembiapo oñepysyrøvaœerå pete^råre imbaœapópe.» Ha hatu, pe artículo 73-rupi, pe tekomboœe rape reka oñemoañetetévo, heœi: «ojepeœapaite umi mbaœe oporombojojaœ¥va arandukuaápe». Uperiremínte, pe artículo 74-pe oñemoañetete hína pe derecho ja- leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 19 rekóva ikatuha ñañemboœeuka opa mbaœépe ha jahupytykuaaha opa yvypóra rembiapokue kuaapy, pete^chapánte, tekojoja paœ¤me, avave oñemboykeœ¥me. Ha katu, opáichagua jeœerehe oñeœævo, ñande Léi Guasu omanda ani ha@ua oñemboyke avavépe oñemeœækuevo térå oñevendekuévo oikoteværo hikuái marandurå prensa-pe @uarå, tahaœe haœevaichagua (artículo 27 ha 30). Léi Guasúpe avei oñemombarete hína ani ha@ua o^ mbaœéveichagua tekoœavy taj†ra térå taœ†rakúera apytépe; omoañete mitåkuimbaœe ha mitåkuña pete^chanteha, oñemaœæœ¥me moøpa heñói térå mávapa isy ha itúva (artículo 53); upéicha avei omoañete ha omopot^ kuñánguéra rape ani itapykue kuimbaœekuéragui, toime oimehápe (artículo 48 ha 115, ipehæœi 9) ha taœupéichante avei umi tapichakuéra ikatupyrypaœ¥va hete terå iñakåme (artículo 58). Koœå jojaharå omohendáva ñande Léi Guasu ningo oho ojoporete derécho ñemboykeœ¥ omoañetéva leikuéra, mayma tetåme ojeporúva, umi derecho humano ojeœeha omyesakåva, ha ku ñaneretå Paraguái omoañetetéva ohóvo 1989 guive. Ha avei o^ umi oñemboherahaivaœekue OIT ndive ñaneretå rérape ha omandavahína aníke o^ tekoœavy ni tekojojaœ¥ opa tembiapohápe. Upe Convención para la Eliminación de Todas Formas de Discriminación contra la Mujer (c e d a w , téra inglés-gui oúva), omoañetevaœekue Paraguái Léi 1.215/86 rupi, artículo pete^hápe omboheko heœívo: «Pe ojeherohápe «kuña ñemboyke» heœisehína opáichagua kuña ñemoambue, ñembojojaœ¥ térå ñemoperer^, oñemopyendáva isexorehe ha ogueraháva hendive kuña jeapoœi, ¥rø hembiapokue ñemombaœeœ¥, tahaœe omendáva téråpa nahániri, kuimbaœendive ijojahaœ¥va, umi derecho humano ári jahechárø. Ojehechakuaa upéicharø ndoipurukuaa moœåiha pe tekosåso orekóva opavave yvypóra política, economía, arandukuaa, isocieda apytépe ha opa hendápe teko rory ohupyty ha@ua». Pe Comisión para la Eliminación de la Discriminación contra la Mujer omohuœåvo hembiapo 2005-pe, oñeœæmbyasyvaœekue imanduœárø 20 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe ñaneretåme ndaiporiha gueteri léi omyesakåporåva mbaœetepahína umi kuña ñemboyke, umi jojaharå ojogueraháva pe c e d a w artículo 1 ndive, ha upéichakuévo tojekastiga o^vaichagua kuña ñemboyke. Upérø pe Comité ojerure mbarete ñande Estádope tomboguata pyaœe porå hesegua tembiapo jahecha noguenohæipa léi oñembotatapeju potávo ko apañuåi. (c e d a w / c / p a / c c /3-5, 15 jasykøi 2005-pe, haipyvo 20-21). Upe Convención Internacional sobre la Eliminación de las Formas de Discriminación Racial, oñemoañetevaœekue Léi 2.128/03 rupive, heœi ipehæ pete^hápe: «pe “raza ñemboyke” heœihápe ñaentendevaœerå opáichagua jeapoœi, ñemoambue, ñembojojaœ¥, jejopy térå jehecharamove tapichakuérape irazaœambuére, hesaœ†re, iñemoñangáre térå hetå ambue haguére, ¥rø ijypykue reñói ambuœére. Åva rapykuéri oñemohendasémi jeœapoœi, ¥rø katu ojeporojokosémi opáichagua mbaœeporågui ohekomeœæva tapichákuérape umi derecho humano, tahaœe política, economía, tekoñondive, térå tekoandu paœ¤me, ¥rø oimeraæva hekorendápe, tekosåsóme. Ko Convención ojopy mbarete ñande Estado-pe léi rupi ojejoko ha ojekastiga ha@ua sapyœa oñemosarambírø temiandu heœíva péva térå amo raza iporåveha, térå o^rø royrø umi iraza ambuévare. Avei oñatøi ñande Estádope ndoikatuiha mbaœèvéichagua mbarete ojeporu o^rø máva ijypykue ambuévare, avei ojehapejoko vaœeråha umi oipytyvøséva koœå mbaœe vai apohápe; avei umi aty oñemoñepyr¤va okakuaa ha@ua koœå mbaœe vai, térå oikéva aty åichagua apoharåme (pehæ 4). Pe Convención Interamericana para la Eliminación de Todas Formas de Discriminación contra las Personas con Discapacidad, Paraguái omoañete je†va kuri ku Léi 1.925/02 rupive, heœi: «Pe ñeœæœatå “tapicha katupyrypaœ¥ ñemboyke” heœise hína opáichagua ñemoambue, ñembojojaœ¥ térå jeœapoœi oúva discapacidágui térå ikatupyryœivéva jekuaahágui, ¥rø umi ikatupyrypaœ¥va ojehechakuaa ramohágui, ikatúva guive ohapejoko térå omboyke chupekuéra ani iderecho humanokuéra hendápe porå, ikatuha@ uáicha oiko oikoseháicha ha ani mbaœeveicharå ojehapejoko». leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 21 Pe Convenio de la o i t 111, opokóva tembiapo ñemboykere ani hagua ojehupyty tembiapo, Paraguái omoañete kuri Léi 1.154/66 rupive, heœi ñemboyke haœeha: «a)O^rø oimehaichagua ñembojoayvy, ñemboyke, ¥rø jeapoœi oñemopyendáva raza, saœy, kuña térå kuimbaœe, tupå jerovia, temiandu política rehegua, tetåygua ambue, iviru hetavéva, †rø imboriahúhaguére. Avei omboyke térå omboguevasérø opambaœe mbaœapoharakuéra ojuhuœævaœeråva hembiapohápe. b) Tahaœe haœeháichagua porombojoavy, poromboyke térå poroporavóva omboguese térå omoambueségui mbaœapoharakuérape hembiapohápe, ikatúva upéicharø pe Miembro ohechauka porå mbaœeichaguaitépa upéva, oñomongeta rire oporomombaœapoukáva ha mbaœapohára atykuéra ndive, o^ramo koœå atyñeœæ térå ijoguaha mbaœapohakuéra jeroviaha. 2 Tembiaporåhápe ojeiporavo ramo umi tapicha ikatupyryvéva mbaœapoharakuéra apytégui, upéva ndojehechavaœeråi mbaœapohára ñemboyke ramo» (Art. 1). Ha upéicha avei, umi kuatiañeœæ derecho humano rehegua ojeporuvéva, omoañetetéva avei Paraguai oñeœæ hatåvo tapicha ñemboykekuaaœ¥ rehe, umíva umi kuatiañeœæ rehe ñanemanduœávo jareko ñaína: Convención Americana de Derechos Humanos (Léi 1/89, arts. 1, 17.4, 17.5 y 24), Protocolo Adicional a la Convención Americana sobre Derechos Humanos en materia de Derechos Económicos, Sociales y Culturales, «Protocolo de San Salvador» (Léi 1.040/97, arts. 3, 13.3.e, 16 y 18), Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos (Léi 5/92, arts. 2.1, 3, 14.1, 23.4, 24, 25, 26 y 27), Pacto Internacional de Derechos Económicos, Sociales y Culturales (Léi 4/92, arts. 2.2, 3 y 10.3), ha Convención de Naciones Unidas sobre Derechos del Niño (Léi 57/90, art. 2). Pe art. 46 ryepy rypyœ¤me jajuhúva ha umi kuatiañeœæ tetånguéra @uaråme osæva ha ojoguerahapáva oñondive, omoañuå mbarete aje tojehechakuaaa umi tekojoav†pe oikóva, jepe ojehechaœ¥va, umíva gotyo léi ojeporuvove hendápe porå ohóvaœerå, ani ha@uáicha oñandu hikuái hesekuéra ipohyiveha. 22 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Upéicha avei ko apoukapy ojopy ñande Estádope tomboguatáke añetehápe tembiapo ombotatapejuvaœerå opáichagua tekojopy téra omoingovéva gueteri tapichápe ñemboykehápe. Pe ñemboykekuaaœ¥ Léi Guasu omoañetéva ningo ndorekói gueteri pete^ léi omoañetéva ha ombohapéva chupe, omoañuahápe pe léi ojeiporuvaœeraha hendape porå ha tove toœa umi ojehek†iva chugui ári. Jepérø pe ñemboykekuaaœ¥ ojehechakuaa vaœerå opavave léi ryep†pe ha pe Estado rembiapópe, ndaipóri gueteri pete^ léi hesete rehegua omyesakåva mombyr†va ohóvo mbaœetépa hína pe ñemboyke, ohechaukáva avei mbaœe mbaœérepa avavépe ndoikatúi oñemboyke, ombohape sakåva mbaœe mbaœépa tojekastiga ha mbaœéichapa oñemyatyrøkuaa pe ñemboyke rapykuere, teœíva avei mávapa oreko pokatu ojapo ha@ua koœå mbaœe ha mbaœetépa ojejapovaœerå oñemopot^ ha@ua haperå ha tohapejoko umi teko avy omoingovéva gueteri opáichagua ñemboyke ko Paraguáipe. Oñehesaœ¥ijóvo leikuéra Paraguaipeguáva ojekuaa saœieterei oñehaœåha oñemoingévo hyep†pe umi ñeœæ ñemboykeœ¥ rehegua, ha hetaiterei oñeikotevætereihápe noñemyenyhéi ojehupyty ha@uáicha tesåi, tekomboœe, seguridad social ha ogatee, térå umi tapicha aty ikangymivahápe ha ikatuetévante hína oñemboyke ¥rø ojehechagi, tahaœe umí hetå ypykue ambuéva tera hetå ambuéva, térå kuimbaœe heko kuñáva térå kuña heko kuimbaœéva, haœekuéra oikoseveháicha, téra umi tapicha orekóva sida . Ha péicha, ndaipóri haguére léi omoañetéva koœå mbaœe, opáichagua ñemboyke oikose, tahaœe oimeraæva apohare térå oikóva Estado apytépe, oparei ojekastigaœ¥re, ha ojehúvare koœå mbaœevai avave omyatyrøœ¥re. Ndaiporiháicha leikuérape ñemoœå ani ha@uáicha oiko mbaœevéichagua ñemboyke, noñemboguatáinte avei mbaœeve ani ha@ uáicha oikove pe tapicha ñemboyke upérupi. Ñande Estado ryep†pe ojejuhúva iñasåimba hína umi ñemboyke, jahechaœ¥re mbaœeve ndojejapóiha anive ha@ua oiko ñemboyke oiméva tapicha oiporúva umi servicio públicore. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 23 Koœa@aite peve ningo léi rupi oñemohendaporå mimi hina koœå ñemboykekuaaœ¥nte: a Mburuvichakuérarå ojeporavohàpe; å mbaœapohakuéra oiporavohápe sindicato ijeroviaveha; chkuña ombaœapóva hyeguasúramo; e mbaœapohára rembiaporepy hepyvaœeråha avei ambuekuéra haœéichagua tembiapo rep†icha. Ñemboyke oikórø koœåvare ikatu ojekastiga pe oporomboykévape; upéicha avei léi ombohape Poder Judicialpe tombojevy jey umi tapichágui imbaœetee ojepeœavaœekue chugui. Koœå mbaœépe ojehechakuaa hína mbaœéichapa umi sindicato ha partido políticokuéra are guivéma ombaœapoporåha oúvo léikuéra jerurépe, jepérø heta jey koœå mbaœe ndojeporúi tekotevæ jave. Opa koœå ojeœevaœekue ohechauka añetehápe tekotevætereiha jareko léi ogueroguatavaœerå opaichagua ñemboykeœ¥, ohesaœ¥ijo ha omboguata ha@ua tembiapo hekópe porå, ikatu ha@uáicha ojeguerosapukái, ha tomo^ avei pokatu ikatu ha@uáicha pe Estado guive toñemeœæ jey iderehécho máva ñemboykéhápe ohasavaivaœekuépe, ha tove umi mbaœevai apoharépe tojekastiga hendapete. 24 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Leirå retepy 1 Leirå pyendakuéra (Vore 1 guive 5 peve). Ko léi moakåháme, pete^hápe oñemohenda ha oñemyesakå mbaœére ha maœeråpa oñeikotæve hese; moøitépa ojeporukuaa, ha mbaœéichapa oñeik¤mbyvaœerå o^ramo pyœamokøi hese; omandáva tojeporu katuete tenondehápe umi ouporåvétahápe o^ro tapicha ohasáva ñemboykehápe tapiaite. 2 Mbaœetépa ko léi ryepyetepegua (Vore 6 guive 9 peve). Upéi, ko léi pehengue oúvape, oñemyesakåporå mbaœetépa heœisehína ipypykuhápe pe ñeœæ «ñemboyke» ojejapyh†tava koœá@a guive, oñemohendávo avei hína umi kuatiakuéra derecho humano rehegua ñeœækuaa ojeporúva ambue tetånguéra rupi. Upeichaite avei oñembohys†i ijapøråveháicha ha hasyœ¥ve ha@uáicha mávapa umi tapicha aty oñeñangarekoséva hína ñemboykégui ha mbaœe mbaœe ha arakaœépa ojeguerekóta umihaichagua ñemboykéramo.También incluye las diferencias de trato que existen en la legislación y las prácticas de las instituciones que son legítimas y razonables y no pueden ser consideradas discriminatorias. Avei oñemoinge ko léi ryep†pe umi ojeipopru ambue vaœeråva, oimava voi léi kuéra apytépe ha avei umi ikatúœ¥va ojeguereko ñemboykéramo umi instituciónguéra hembiapo teehápe ojapóva. 3 Mbaœéichapa ojeporúta ko léi (Vore 10 guive 25 peve). Ko léi apopyrå Paraguáipe @uarå oñemohenda ohóvo mokøi haperå rupi ojeporu ha@uáicha pe ñemboyke renondépe, ombyapuœávo umi modelo institucional de control administrativo kuéra, heœihápe mbaœéichapa ojekastigáta ha ojeguerekóta pe justicia sambyhyháguio tapicha ñangarekohárå ramo, omo^vo pe derecho ñemboykekuaaœ¥me @uarå tuichave paœ¤ oporomoœå poråve ha@ua; ohejahápe heta changui ojekastiga ha@ua umi heko oporomboykévape. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 25 Ñepyr¤råitépe voi ko léi omeœæ pokatu Dirección General del Derechos Humanos-pe ojapyh†vo mombeœu oikórø raœe ñemboyke ha hiœári tomyesakå moøpa ojehu raœe, ha mávapa ijapohare, tou raœe oimeraæa Estado rembijokuái rembiaœapohaguio térå oimeha rendáguio. Léi umiarå ombopuœaka añete chupe, tove tomanda ha tojapo tekotevæva pe tapykuerekahápe. (Artículo 10 guive 17 meve). .Ko leirå rupive oñemyesakåporå umi apopy vaiete ombyaíva pe tekojoja reko tapichakuéra paœ¤me ha upe tapicha hembiapovaíva nomyatyrøirø hembiapovaikue, ndojapóiro umi hembiaporå omandáva chupe apoukapy pe Dirección General de Derechos Humanos guive, ojekastigakuaáha oñemokaœiråihápe mokøi ary peve térå tojeœapoporaœ¥ repy, toñemohenda porå jevy ha toñemosarambi yvytúre pe apoukapy (Artículo 18). Oñemohenda porå avei pe ñemboyke apo ñembopepo, ikatúva pe ijapoharépe oñemokaœiråi pete^ ary pukukue térå tojeœapoporaœ¥ repymeœæ, toñemohenda ha toñemyesåi pe apoukapy. (Artículo 19). Oñemyesakå ñemboyke ojapokuaáva pete^ funcionario público, kuña térå kuimbaœéva, jejavypoh†irø, ikatúva ojekastiga heœiháicha léi (Artículo 20). Oñemeysakå avei ñemboyke ikatúva ojapo pete^ magistrado judicial hembiapohápe, ha ikatútaha oñemoinge justica pogu†pe ha ojepeœa hembiapohágui, leikuéra heœiháicha (Artículo 21). Umi oñemboykéva kuri ikatu omboguata amparo térå incostitucionalidad justicia rekávo, umía ojokoœ¥me chupe omboguata ha@ua avei ambue tembiapo justicia rekávo. (Artículo 22 ha 23). Oñembopokatu Ministerio Público-pe omboguatakuaa ha@ua opaichagua tembiapo justicia ryep†pe ojepeœa potávo ijapoharépe ipersonería jurídica oimehaichagua tapicha aty omyasåiséva térå ombopeposéva ñemboyke apo (Artículo 24). Léi Guasúpe guive oñembopokatu Defensoría del Pueblo-pe, oñangareko ha@ua leikuéra ñemboykekuaaœ¥ rehegua oñemonguœe porå ha@ua. 26 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Apopyrå Ley ... Opaichagua ñemboyke renondépe Moakåha i • Mopyrendahakuéra rehegua Artículo 1º • Maeråpa ojeipota ko léi. Ko Léi heñói omboheko ha@ua pe artículo 46 Léi Guasu-pegua. Artículo 2º • Toñemombaœe, toñemoœå ha toñemoañete. Toñemo^ heseguarå tapejoko Ko ñande Estado omombaœe, omoœå ha omoañetevaœerå umi derecho-kuéra ojehechakuaáva ko léipe opavave tapichakuérape @uarå, oñemboykeœ¥me mavavépe. Estado omotenonde, ohapejoko ha okastigavaœerå opaichagua ñemboyke vai ojapóva oimeraæ tapicha, tapicha aty, mburuvicha o^va gobiérnope, gobernaciónpe térå municipalidápe; †nte avei umi aty Estado ryepypeguáguio, térå aty opaichaguáguio tahaœe economía, tekoaty, arandukuaa térå haœéva tekoha ñangarekópe, heœiháicha ko Léipe. Umívarå, mburuvichakuéra omboguatavaœerå apoukapy oñeikotevæva guive ikatu ha@uáicha oñemboykepa umi mbaœe vai omombaretéva tekojoavy, omopyenda ha@ua tekojoja añeterå ha umi tapicha derecho-kuéra oñeñandukuaa ha@ua. Artículo 3º • Léi orden público ryepypegua. Kóva ko Lei haœe orden público ryepypegua. Ndaikatúi oñemboykévo, oñemoambuévo térå oñemoñyñ†ivo, ñeœæpete^ civil-guáva, ñemurå reheguáva térå mbaœapohára kuaita ñeœæ ñoañohápe térå atyhápeguáva; upéichante avei apopyrånguéra entidad pública térå priva- leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 27 da-pe. Oimehaichagua apopyrå ndohóiva hese ndovalékuaái ko léi renondépe.Las asociaciones, organizaciones gremiales, partidos o movimientos políticos que se propongan fines discriminatorios no serán reconocidos. Opáichagua tapicha aty, tahaœe jepe raœe gremial, partido térå movimiento político omeœæva keœæ ñemoyke vaípe, ndaikatúi oñemoingove. Artículo 4º • Mbaœéichapa oñeik¤mbyvaœerå.. Koœå apopyrå oñemohendáva ko Léipe oñentende ha ojeporu vaœerå tratado internacional-kuéra derecho humano rehegua Paraguái o^hápe rovái, ijahápe avei hína umi apopyrå ha tembiaporå osæva umi organismokuéra oñemoñepyr¤va umi convenio-gui jey. Ihechapy oguapy hína koœå ñeœæpete^ guasuete ári: a Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos (Léi Nº 5/92); Å Pacto Internacional de Derechos Económicos, Sociales y Culturales (Léi Nº 4/92); CH Convención sobre los Derechos del Niño (Léi Nº 57/90); e Convención Americana sobre Derechos Humanos (Léi Nº 1/89); Æ Protocolo Adicional a la Convención Americana sobre Derechos Humanos en materia de Derechos Económicos, Sociales y Culturales, «Protocolo de San Salvador» (Léi Nº 1.040/97); G Convención sobre la Eliminación de Todas las Formas de Discriminación contra la Mujer (Léi Nº 1.215/85); ‚ Convención Interamericana para Prevenir, Sancionar y Erradicar la Violencia Contra la Mujer, «Convención de Belem Do Pará» (Léi N° 605/95) I Convención Interamericana para la Eliminación de Todas las Formas de Discriminación contra las Personas con Discapacidad (Léi N° 1.925/02) ı Convención Internacional sobre la Eliminación de Todas las Formas de Discriminación Racial (Léi Nº 2.128/03); J Convenio Nº 100 de la OIT Sobre Igualdad de Remuneración (Léi Nº 925/64); K Convenio Nº 111 de la OIT Sobre la Discriminación (empleo y la ocupación) (Léi N° 1.154/66); L Convenio Nº 159 de la OIT Sobre la readaptación profesional y el empleo (personas inválidas) (Léi Nº 36/90); 28 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Convenio Nº 169 de la OIT Sobre Pueblos Indígenas y Tribales (Léi Nº 234/93); mb Ha o^véva ambue ñeœæpete^nguéra opa tetå poruha derecho humano rehegua iñapysæ yvatevéva ojeporu porå kuaáve ha@ua ñemboyekuaaœ¥ rehegua, Paraguái omboherahai joœáva ko Léi osæ rire. m Artículo 5º • Pyœa mokøihápe. O^ramo pyœa mokøi mbaœéichapa oñentende térå ojeipyhyta ojeiporu ko Léi, oñemotenonde vaœerå umi apopyrå ouporåvétava ojeykeko ha@ua umi tapicha ohasáva hína pe ñemboyke vai. Moakåha ii • De las definiciones Artículo 6º • Mbaœetépa heœise ñemboyke. Ko Léi ojeporuporå ha@uame «ñemboyke» heœisehína opáichagua tekoñembojoavy, tekoñemohemby, tekoœapoœi térå tekoñemochich^ o^va ha oñemopyendáva, tahaœe iraza, saœy, teñoirapo, tetåyguá, ñeœæ, tupå jerovia, política térå oimeraæ mbaœére; ijahápe avei hína umi partido térå movimientokuéra; isociedad pehængue, iviru heta térå iviruœpokåvéva, arajere, kuña térå kuimbaœe reko, mbaœe sexo reteraœå, ñemenda térå nahániri, pehen@ue reñói, túva ha sy, tekoresåi, katupyrypaœ¥ térå reteambue roœópe oñeñehaœåva oñemyakåse apoœi, tapejoko, jehechakuaa, térå jeiporukuaa, pete^chahápe, umi derecho, tekos圥 ha tekoñangareko maymáva tapichape@uara o^va, heœiháicha Léi Guasu, umi ñeœæpete^nguéra derechos humanos rehegua omone^vaœekue Paraguái térå o^mava voi ñande leikuérape, térå opa jaikoha rupi. Artículo 7º • Mbaœéichapa ojehechakuaáta. Umi tapicha oñeñandu poråveha@uáicha haœete voi heœiháicha ojehechakuaa vaœerå iraza, hesaœy, ijypykue reñói, ha mbaœe sexo-pa oheteraœåve chupe ojapyhy ha@ua haœete voi oikoseháicha. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 29 Tahaœe haœéichagua tapicháre ñemboyke oikórø ojeguerekovaœerå upeichaitérø voi tahaœe jepe raœe umi artículo 6º- apytépe isy^va, tera o^rø umiágui oñopæva ojuehe. Upéichante avei ojerekóta ñemboykéramo opaichagua mbaœeporomboykéva, tekotev朥me ojehecha raæ mboy tapichápepa ombyai ha mávapa ijapohare. Artículo 8º • Tapicha ñemboyke ikatuœ¥etéva oiko. Oñemañaœ¥ raæ hápe pe artículo 6º-pe oñemyesakåvare, koœå mbaœe oúva oikøro ojeguereko vaœerå ñemboyke vaíro ha ndaikatúi ojehecha rei mbaœeveichavéro: 1 Tembiapohápe, público térå privado-pe A Ojehapejokórå mbaœapohárakuéragui opaichagua tembiaporå ñe-kuaveœæ, tembiaporå jehupyty, tembiapohágui ñemosæreiœ¥ ha upépe jekåkuaa, ha jeiporavokuaa tembiaporå, ojejapetehápe hese pe artículo 6º-pe heœi ñangarekoháicha; Å Oñemoñyñ†irø mbaœapohárakuéragui hembiapo repy, iviático, icomisión, mbaœekuaa ikatupyryve ha@uaichagua ha pytyvøkuéra o^va tekombaœapohápe, ha avei oñembosaœivérø chuguikuéra umi hembiapo repy ovale jojavaœeråhápe tembiapo ipuku ha ipoh†i jojahápe, oñemohendaháicha pe artículo 6º-pe; ch Ojehapejoko, ¥rø oñemohenda yvateve mávape o^ haguére pete^ partido térå movimiento-pe; oñemoinguérø tera ojehupivérø oimeraæva mbaœapohárape hembiapohápe upéicha rupi, oñemohemby térå oñemosærø imbaœapohágui Estado ryep†gui; oimeraæva umi cargo administración pública nacional, departamental térå municipal-peguágui; tahaœe avei umi ente okuœéva ijehegui, autárquico, descentralizado térå binacional-gui, ndahaœéima guive umi tembiapo renda oñeikotevæhápe hína umi tapicháre jerovia raæva rehegua e Ojejop†rø kuñáme ojapouka ha@ua análisis ojekuaa ha@ua hyeguasúpa térå nahániri ikatuha@uáicha oike mbaœapohápe, tembiapo privado térå públicohápe ndahaœéi mbaœétarø upéa oiporåveha ani pe tembiapo ombyaikuaave umíva umi kuñáme, ¥rø umi mitå okakuaavahína pe isy ryeguasuhápe oñembyai térå ojapovai is†re, hete térå iñakåme, heœiháicha leikuéra mbaœapo rehe oñangarekóva. æ Ojejop†yro mbaœapohárape toñemo@uake análisis VIH rehegua, oike téra ojepyta ha@ua oimeraê mbaœapohápe, privado térå público ryep†pe. 30 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe 2 Tekomboœépe: A Ojejoko ramo oimeraæa tapichágui oikekuaa ha@ua mboœehaópe, tahaœe público térå privado-pe, ¥ramo oimeháichagua ipytyvørå, térå o^va omongeleœevaœerå chupe ani ha@ua osæ pe oporomboœehágui, oikórø oimeraæva mbaœe oñembohysyivaœekue pe artículo 6º-pe; å Ojejopy ramo oimeraæa temimboœépe tomo@uahæke kuatiahai heœihápe mávapa itúva ha isy, térå haœekuérapa omendáva, umi mitåmboœehaópe, mitårusumboœehao ¥rø mboœehaopavæme, tahaœe público térå privado-pe, ¥rø ndojehejái chupekuéra oike, térå oñemosæ pégui itúva ha isy omendaœ¥va rupi; ch Ndojehejái ramo oimeraæa temimboœépe toike, oñemosæro, ojekastiga térå ojejop†rø oimeraæ mbaœére tahaœe haœéva mboœehaógui oimeraæ nivel-pegua , tahaœe público térå privado-pe, hyeguasu haguére, heteraœå ambue haguére, ¥rø identidad de género rupi, kuimbaœe térå kuña haguére; e Oñemo^rø mboœerå, aporeko térå kuatia ojeporuvaœerå mboœehakot†pe, mbaœe ombohape ha omombaretekuaáva temimboœe akåme teko ñemboykerå, térå oñemohenda joav†rø o^ha@ uame tapicha aty yjyvatevéva térå ikarapevéva. æ Oñembotove, ¥rø ojehapejoko ypykuéra retånguéra Paraguaiguágui iderecho oñemoarandúvo hekokuéra ha iñeœæteetépe. 3) Tesåi apytépegua A Oñembotovérø ¥rø oñembohapeœ¥kuaárø ñangareko tesåi rehegua pete^ tapichápe ojejapetégui hese umi mbaœe oñembohys†iva artículo 6º-pe, térå ojehapejokórø ani ha@uáicha heœi mbaœéichapa oipota oñeñehaœå hese ikatuha@uáicha okuera. å Ojehapejokórø mávagui ani ohupyty pe seguridad social Estadoguio ouvaœeråva térå privado-va, ha upéicha avei umi temipytyvørå o^va ¥rø katu oñembohasykuérø térå ojehapejokosérø chugui ku seguro médico jehupyty, umivarå koœå tapejejoko oñemopyendáramo tapicha mbaœas†re, ikatupyrypaœ¥ haguére térå oñemañaraærø hetere; ch Oñembotove ¥rø noñemeœæmbáirø marandu tekotevæhápe, pytyvørå ha umi derecho reproductivorå oñeitekotevæva, térå katu ojehapejokórø mávakuérape ani hakuéraite voi oñemopyœapete^ mboy mitåpa ha arakaœépa orekose. e Ojejop†rø mávape toñepohånouka tahaœe hete térå iñakåme ikatu ha@uáicha omoambue pe orientación sexual ogueroguatáva. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 31 4 O^véva ñemboyke servicio público-kuéra rupi. a Oñembotove ¥rø ojehapejokórø ani ojehupyty umi institución público térå privado-guio opa tapicha rekoteverå o^máva; ha avei oñemopokårø umi espacio publico-kuéra jehupyty; koœå mbaœe oñemopyendáramo ku artículo 6º-pe oñembohys†iva apytépe; å Ojehechagui ¥rø ojehapejokórø ani ha@ua ojejapo mbaœeve léi térå mburuvichakuéra ipokatúva rupi omandáva, ojepeœapa ha@ uáicha umi mbaœe omombarete ¥rø ombohapépáva opaichagua ñemboyke; ch Oñemboyke ¥rø oñembohasykuérø ani ha@ua sapyœarånte jepe oñemboguata tembiapo ikatuvaœeråhápe, tahaœe saœi saœípe, oñembojoja pyaœe umi tapicha aty ymaite guive oñemboykéva ohóvo; e Noñeñangarekoséirø ñane retåyguáre umi servicio público-kuéra o^hápe oñeœækuaágui haœe pe iñeœætee oik¤mbykuaavévante, tahaœe españañeœæ térå guaraníme; æ Noñeñangarekoséirø ñane retåyguáre umi servicio público-kuéra o^hápe oikotevævo jave marandurå ndojeporumeméiva, nohænduporåi térå ndohechaporåigui; g Koœå oñembohys†iva rire ndeœiséi ndaiporiha ambue ñemboyke oikokuaaœ¥va hína; jey, sapyœa oiméramo ñemboyke oiko, oñembojoja ha ojehechavaœerå toñemboguata hiœári pe artículo 6º omoñeœæháicha. Artículo 9° • Joavykuéra hekopeguáva. Koœå mbaœe ndojehechamoœåi ñemboykéramo, haœégui ñembojoavy hekopeguávante: a Oñemboguatárø leikuéra heœíva, tembiapo tekomboœe rehegua, ¥rø Estado rembiapo sapyœarånte tekotevetégui, ojehekávo taiñakaråpuœå ha taijoja umi tapichakuéra aty oñemboyke tapiáva, opa ramo koœå tembiapo añetehápe ojehypyty rire umíva; å Techaramove, ñembojoavy térå ñemohemby oikórø ojeiporavohápe mbaœapohára haœeve, ikatupyry, tera iñaranduvéva tembiapo jehupytyrå, térå oñembabaœapo are ha@ua, ha avei ikatu ha@ uáicha oñeñakårapuœå oñembaœapohápe, tahaœe Estado p†pe térå mbaœapo partikuhápe; ch Oñemo^rø mbaœejerure kuatia arandurekáre ha katupyryrå rapykuere, mboy tapicha hiœarajere ruœå, ikatu ha@uáicha oñembovale ikatupyr†va ojeporavóvo, térå oñembopoœa ha@ua becarekahárape, térå ojehejaha@uaicha tapicha rapépe hetáichagua pytyvønguéra; 32 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe e æ g ‚ h i ı j k l m Léi oñemboguatáva oñemoœå ha oñepytyvå ha@ua mitå, mitåkuña ha mitå kariaœykuérape; Derecho orekóva ypykuéra retånguéra Paraguaiguágui oñemohendáva Léi Guasu ha o^véva leikuérape; Umi derécho, pokatumie ha oimeháichagua apopy ikatupyrypaœ¥va ñemoœårå o^mava Léi Guasú ha umi tratado internacionalpe, herakuérape oñemboherahai joœáikatupyrypaœ¥vava ha oikepámava leikuéra ryep†pe; Joavy ojehejáva Léi Guasúpe ikatuha@uáicha mburuvicharå ojeporavokuaa, oñemuesakåháme máva mávapa oiporavokuaa ha ojupikuaa mburuvicháråmo ojeporavo pyre. Ku Léi Guasu ha umi leikuéra mbaœapohárakuéra moœåharå rehegua heœiháicha, kuña ryeguasu, imemby aja ha imemby riremi ñangarekorå o^mava; Umi fuero mbaœapohára såmbyhyhakuéra orekóva, ha upéicha avei oimeháichagua pokatu omoñepyr¤ ha@ua sindicato, ha herakuérape omboherahai ha@ua hemirekotevæ poguasukuéra renondépe, hendaháicha Léi Guasu ha Organización Internacional del Trabajo rehegua ñeœæte^me, oñemoguap†mava ojeporúva guive mbaœapohára rehegua lei ryep†pe. Umi fuero ha changuimiéma Léi Guasu ha léipe oñemboguap†mava umi mburuvicha ha poguasukuérape @uara tahaœe Senador, Diputado, Tetå såmbyhyhára, Tetå såmbyhyharaœimive, Tetå såmbyhyhára pytyvøharakuéra, Corte Suprema de Justicia pegua Ministrokuéra, Fiscal General del Estado, Defensor del Pueblo, Tetåme@uara Contralor General, Subcontralor, Tribunal Superior de Justicia Electoralpegua mburuvichakuéra ha umi diplomático tetåmbue rérape Paraguáipe o^joáva; Oñemotendérø ñane retåygua kuimbaœe ha kuñáva oñemeœæ ha@ua chupe tembiapo, oñemohenda háicha Léi Guasu ha umi ñeœæte^hai Organización Internacional del Trabajo ndivegua, ikatúva ojeporu koœå mbaœépe ha umi léi mbaœapoharakuéra rehegua ojeporúva koœá@a; Oñepytyvøvo tenondete umi ñane retåyguáva chokokuépe, tahaœe kuña térå kuimbaœépe ku reforma agraria paœ¤me, heœiháicha ñande Léi Guasu ha léi heseguakuéra ojeporúva koœá@a. Oñemoambuérø oñemoakårapuœåve ha@uáme ha oñemboykérø tapicha orekóva seguro social umi oguerekoœ¥va renondépe, tahaœe público térå privado hápe. Oñemboguatávo umi mboœehao privadovakuéra oñemboœehápe túva, sy, tupå jerovia, ñeœæ térå tapicha ñangarekohára oipotahái- leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 33 cha, umi mburuvicha tekomboœe sambyhyhára omone^ma guive ha oguatáma guive Ley General de Educación ombohapeháicha, oguapy ha ojehechakuaárø haœekuéra omone^háicha ha ikatúma guive upérupi tekomboœekuéra oikeséguinte oike. mbOimeraæva ñembojoavyœimi oikóva heœiháicha léipe, techa puku ha akåguapy poråme oñemboguap†va, ha tekotevæva tapichakuéra hetavehápe @uara. Moakåha iii • Dirección General de Derechos Humanos rembiapokaturå Artículo 10º • Hembiaporåite rehegua. Oñembopokatu Dirección General de Derechos Humanos-pe, Ministerio de Justicia y Trabajo pogu†pe o^va, toñehaœå tojehapoœo opáichagua ñemboyke, joja teete ojehupyty potávo opavave tapichakuéra apytépe, oikuaauka ha oiporuhápe leikuéra o^va ñemboykeœ¥ jehupytyrå ñane retåme, ko léi paœ¤me ipokatu pukuhápeve paœ¤me. Artículo 11º • Hembiaporå rehegua. Koœåva haœe Dirección General de Derechos Humanos rembiaporå: a Organismo haœeháicha tomombaœapo kóva ko léi, iñangarekoháraicha tomaña hatå oñemboguata ha@ua hendápe ha tomo@ uahæuka ijupi umi oñeguahæseha ruœåme. å Joajúpe Estado ryep†pe o^va institución-kuéra ndive toipyaha tembiaporå ha tomboguata; upéichante avei tomboguata opaichagua tembiaporå ikatuvaœerå ohapejoko ha ohapoœo oimehaichagua ñemboyke. ch Tombosakoœi ha tombyapuœa reglamento, ha kuatiakatu oporomboœevaœerå ha ojeporukuaáva umi tapicha atykuéra oikóva ñemboyhápe rupi, pe artículo 6º-pe oñembohysyiháicha. e Tomboguata, tojapouka, toipytyvø jeporeka ha jejapokuéra opaichagua ñemboyke oikóva ári. æ Tombyaty ha akóinte tombopyahu marandu derecho opa tetåme osæva ñemboyke rehe opokóva, térå pytaguáre jejaœeœ¥ ha racis- 34 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe mo rehegua avei, tohesaœ¥jo ha toguenohæ umi kuatia jeporekare ha tohai marandu koœåva rehegua. g Tohesaœ¥ijo umi léi ha reglamentokuéra ojeporúva tembiapohakuérape, ha o^ramo tekotevæ, tojerure toñembopyahu oñeikotevæháicha. ‚ Toñemom¥i tembiapo ikatu ha@uáicha ojeipyguara umi estadística ñande Estado ryep†pe oñerenohæva ohechaukahápe opa ñemboyke oikóva oñembohys†iháicha ko léipe ryep†e, artículo 6º-pe. h Tomo@uahæ hembihecha umi Parlamento-pe leirå oñehesaœ¥ijóva hína rehe; upéicha avei umi reglamentorå oñembosakoœíva hína oiméva ñande Estado ryep†pe derecho humánokuéra ha ñemboykekuaaœ¥ rehegua. i Tomosarambi ko léi pyendakuéra ha umi tratado internacionalkuéra ñemboykeœ¥ rehegua o^va, umi jeporekahápe jejuhupyre ha avei umi tembiaporåicha ombohapeséva; ı Tomboguata tembiapopuku oporohekomboœevaœerå ha oporombohesapeœavaœerå tapichakuéa paœ¤me jojahapeve ojeikoha@ua ha ondie omoingohápe å tembiapo ombogue ha@ua ohóvo ñemboykeita oikóva ñande jerére; k Tojapyhy ha tombohape denuncia-kuéra oñemoguahæva umi ñemboyke rehegua, tojapo ojapovaœerå umi mbaœégui heœiháicha ko Léi, ha toñongatu porå umi mbaœe; l Toipytyvø tekotevæháicha reimínte tapichakuéra haœeño térå ijatyhápe ohasáva ñemboyke; m Tomo^ Leikuaahára tapicha pytyvøhára reimínte osævaœerå opa umi tapicha ohasáva ñamboyképe, ha åva oipotáramo, tojerure toñemoguahæ chupe umi Jugádope térå oimeraæva administración pública ryep†pe koœå mbaœére oñangarekoha ohóvo. mbTomoguahæ Ministerio Público ha tribunal-kuérape pytyvørånguéra oipurukuaáva hikuái umi hembiapokueraitére ohóva. n Toñehenduka umi marandumosarambihára rupive ohechakuaárø o^ha oporomboykéva térå oporomboykeséva, ikatuva hína oiko oimehárupi ko ñaneretåp†re. nd Tomboguata kuatiañeœæte^ ha tombohape jekopyty oparupiguándive, ohóva ojopóre umi sambyhyhára rembiaporandive. ng Toikaauka Ministerio Público-pe oikórø ñemboyke, ijahápe ko léi ryep†pe. nt O^véva hembiaporå léi ha reglamento-kuéragui oúva chupe. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 35 Artículo 12º • Mbaœéichapa oñemo@uahêkuaa denuncia. Oimeraæva tapicha, tahaœe haœeño térå ijatyhápe, térå ijatyguatapyre rire, ¥rø umi entida personería jurídica orekóva, ikatu oikuaauka pe Dirección General de Derechos Humanos såmbyhyhárape ñemboyke oikórø, tahaœe mávapa ijapohare, tekotev朥re upevarå avogádo omboherahai raæ. Pe ñemboyke oikórø ikatu avei ojekuaauka Policía Nacional ha Defensoría del Pueblo-pe, katuete upégui oñemo@uahæha@ua ku Dirección General de Derechos Humanos-pe ohasa mboyve 24 aravo, ha oñemyesakå poråvaœeråhápe ijapohare térå pe ñemboyke rasaharépe mbaœe chan@ui ha mboy árapa oreko pe tembiapo hekópe omboguata ha@ua. Pe Dirección General de Derechos Humanos ohapykuerereka ha omohuœå hendápe poråvaœerå umi ñemboyke oikóva raœe oñemo@ uahæva chupe, heœiháicha ko Léi ha pe ireglamento, 30 ára jere mbaœeveichavéro ohasaœ¥re oñemo@uahæhaguégui chupe; ohenduraæ rire pe tapicha oñedenunciávape ha orekohápe hesa renondépe ijehegui térå o^va umi caso jerére jeporekáre, tera umi tembiapo rapykuere tekotevæhápe ojapoukáva raœe. Katuete ohenoiukavaœerå oñedenuncia ha porodenunciaharépe tojehecha no@uahæipa hikuái pete^ñeœæme, ojopombohasahápe, omone^ma rire pe ñemboyke rasahare; oñehaœåvaœerå tou avei mbaœevai apoharéguio pochyjera jerure, omyatyroukapávo umi tembivairasaharépe ideréchore oñepyr¤ rasyetehague. Ojejapyh†ta añetévaramo opa mbaœe heœíva tapicha oporodenunciáva, pe mbaœevai o^va denuncia ryep†pe haœe ramo pete^ institución ñande Estado térå servicio público-guáva apohare, ha umi mburuvicha omyakåsava umíva ndohóiramo ñemyatyrøra oñehenoiukahápe, ¥rø pe denuncia noñembohováiri ramo arange léi ojejerureháicha ha umi apoukapykuéra heœiháicha; noiméiramo guive umíva ndojoguerahái pe Dirección jeporekare ndive. Ohasapa jepéramo arajere orekóva omohuœå ha@ua pe denuncia jeporekare, ha pe Dirección General de Derechos Humanos nomo@ uahæíntero upéva, pe kuatia ohasavaœerå Ministerio de Justicia y Trabajo pogu†pe, ojejeruréramo upeicharå, ha tojapo ojapovaœerå 10 arajere oñembaœapokuaaha rehegua ohasakuaaœ¥va paœ¤me tomo@ uahæ huœåme. 36 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Ndaikatumoœåi oñemo@uahæ denuncia ojekuaaœ¥va mávapa ijapohare; á@a katu pe tembivairasahare ikatu ojerure ani ha@ua ojekuaauka haœépa máva hína, á@a ojekuaa ha@uaícha oñedenunciáva renondépente. Poder Ejecutivo omohenda vaœerå reglamento rupive mbaœéichapa pe denuncia oñemboguatavaœerå. Artículo 13º • Ojoœáramo denunciakuaauka. Hesakåramo umi denuncia ha hesegua jeporekarégui opepyr¤ha fuero sindical térå fuero sy reko reheguáre, léi mbaœapohára reheguápe oñemboguapyháicha, pe Dirección General de Derechos Humanos ombohasavaœerå pe denuncia pyaœe porå ku Autoridad Administrativa del Trabajo-pe, ha upépe opa upéicharø hembiapo. Artículo 14º • Apoukapy denuncia oñemo@uahæva rehegua. Pe Dirección General de Derechos Humanos ombohapevaœerå koœå mbaœe ikatu ha@uáicha ohapejoko ha ohapoœo pe ñemboyke, ijapoukapy rupive onohæva omboguatakuévo pe denuncia rapykuere rehahápe, heœiháicha artículo 12-me: a Tomeœæuka mboœesyry mbyky térå ipukúva oikuaaœuka ha oñemboguata ha@ua jojarå añeñetéva tapichakuéra apytépe, ikatuvaœerå ombohekoambue chupekuéra tekoñemboykeœ¥ gotyo. å Tomo^uka ojehecha porå ha@uáme kuatia ñeœæ guasu ndojejapoihápe ko Léi omandaháìcha umi tapia oporomboykéva rechapyrå ha hekoambueharå. ch Tomondo hembiguái ikatu ha@uáicha omonguœe ha ohechakuaa tembiapo tekojojarekávo oikóva ha ikatúva ohapoœo opáichagua ñemboyke upe oñeporomboykehárupi ohupyt†va pe apoukap†pe ojehaihaguéicha peve. e Tomyasåiuka ijapoukapy umi kuatiahaipyreguasúpe oparupi ha koœæregua osæva. æ Tojapouka katuete mbaœe tekotevæ ikatuvaœeråichagua ojehapoœo oimeraæa mbaœe omoñepyr¤ térå omombaretekuaáva ñemboyke oñedenunciapyre. g Tomboguapy viruñemeœæ apopor圥repy ohupytykuaáva 50 ára mbaœapo repykue peve, o^va Paragua†pe @uarå oñemohendaœ¥ichagua tembiapo repy. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 37 Koœå apoukarå oñembohys†iva ikatu ojeporu oñondivepa ¥rø haœeño, ojehecha rire mbaœéichapa ivai poh†i ha ojepyso pe mbaœe oñedenunciáva. Pe apoukapy oporokastigátava heœivaœerå mbaœéicha ha arakaœépa upéva ojejapovaœerå, oñemomarandu raæhápe noñemone^ri térå ojeœajev†ramo apovaípe pe kuatia hesegua oñembohasátaha Ministerio Público-pe tohapykuerereka tekojoja rekávo. Pe apoukapy ojekuaaukáva ári ikatu oñe@uahæ Tribunal de Cuentas-pe, pete^ recurso de apelación rupi, ohasa mboyve mbohapy ára oñemomarandu haguépe, ikatuhápe avei oñembohasamive mombyry ojeikógui, pe léi procesal civil heœiháicha. Artículo 15º • Consejo Asesor rehegua. Pe Dirección General de Derechos Humanos ykére o^vaœerå pete^ Consejo Asesor ombaœapovaœerå ojehepymeœæme hyepypeguápe, omboguatauka vaœerå ko Léi. Pe Consejo ryep†pe o^vaœerå koœå aty: a Dirección General de Derechos Humanos, Ministerio de Relaciones Exteriores-pegua; å Secretaría de la Mujer, Presidencia de la República-ygua; ch Secretaría de la Niñez y la Adolescencia-ygua; e Secretaría Nacional de Repatriados-gua; æ Dirección General del Trabajo Viceministerio del Trabajo y de la Seguridad Social-gua; g Instituto Nacional del Indígena (INDI)-gua; ‚ Instituto Nacional de Protección a Personas Excepcionales (INPRO)-gua; h Viceministerio de la Juventud-gua; ha i Mbohapy organización sociedad civil rehegua, Paraguáipe ombaœapóva ñemboykeœ¥ reheguarere. Umi inciso a guive ha h peve aty o^va rérape oguap†va, ombou vaœera umi imyakåsaharakuéra. Ha katu umi tapicha inciso i pe oñemohendáva oiporavóvaœerå Poder Ejecutivo (ñane retå myakasåhára), umi téra sociedad civil-gua hekovéva Léi renondépe ha hapykuere jekuaáva hembiapokue ñemboykeœ¥ rapykuéri omonguahæ raæva chupe apytégui. 38 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Artículo 16º • Consejo Asesor rembiaporå rehegua. Tembiaporånguéra oñembohys†iva artículo 11, inciso-kuéra å, ch, e, g, ‚, H, ı, m ha mb-pe oñemboguatavaœerå omone^ raæma guive pe Consejo Asesor. Artículo 17º • Moøguipa oñemboviru pe Dirección General de Derechos Humanos. Oñemonguœe ha omo@uahæ ha@ua hembiapokuéra huœåme, pe Dirección de General de Derechos Humanos oñemboviru ha oñembohembiporuvaœerå å mbaœegui: a Viru oúva chupe pete^te^ ar†pe pe Presupuesto General de la Nación-gui; å Umi imbaœetee repykuégui. ch Ojehejáva ha oñemeœæva chupe; e Pytyvørå oúva chupe tetå ambuégui; æ Viru apopor圥 repykue ko Léi omboguapyháicha, ogueraukáva Ministerio de Hacienda-pe oike ha@ua Rentas Generales de la Nación-ryep†pe. Moakåha ij • Umi mbaœe ojekastigavaœeråva oñepyr¤haguére tapichakuéra rekojojáre Artículo 18º • Tekojoja rehe ñepyr¤. O^rø mbaretépe ijeheguireínte oporomoingoambue, oporomboyke, oporohapejoko térå oporombotulivéva, ko Léi umi artículo 6º ha 8º-pe heœiháicha, ha ijapohare nomyatyrøvéirø pe hembiapovaikue tekojojarå jevy, ohechaguihápe avei ko léi omandaháicha, térå pe Dirección General de Derechos Humanos ojapoukáva chupére nopenáirø, oñembokaœiråivaœerå mokøi aryñemboty peve ¥rø katu oñemboguapyvaœerå hiœári pe apopor圥repy. Umícharø, ko kastigo rångue, ¥rø katu hendive voi, oñemboguap†vaœerå opoukapy o^va artículo 59 ha 60 Código Penal-pe. leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 39 Pe mbaœevai apohare haœéramo mbaœapohára ijeheguiœ¥gua ha omombeœúrø ombaœeœapovaihague huvicha ojapoukahápe chupe ipogu†pe o^háme, ojehejavaœerå toiko pe Código Penal, artículo 318-pe heœiháicha. Pe mbaœevai apohare rapykuerereka omoñepyr¤kakuaa ihasahare térå opytakuaa pe Dirección General de Derechos Humanos pogu†pe. Artículo 19º • Ñemboyke ñembotuli. Máva ijeheguinte ikatupyryhápe oporomyangekói ha@ua, atyhápe térå kuatiañeœæ rasåi rupive Artículo 14, inciso 3º Código Penal-pe heœiháicha, ohatapyñáva oimeraæva yvypórape toñemboyke, tahaœe haœeño térå ijat†vare, ha upearå omboguap†va iraza térå, hesaœy, heñoipy ñemoñare, hetåœandu, iramói ñemuñare, iñeœætee, hapichair¤gua, iviru heta térå saœi, hiœarajere, hekokuña térå kuimbaœe, hekoreteraœå, mendapyre térå nahániri, ipehenguereñói, itúva ha sy, tesåi térå tasy, ikatupyrypaœ¥ rehe, ojeityvaœerå hiári pe apoporaœ¥repy. Oikórø koœå oñembos†iva ko artículo-pe, pe kastigo o^va hesegua rångue, térå hendive voi, oñemboguapyvaœerå pe artículo 59 ha 60 Código Penal-pe o^va. Pe mbaœevai apohare rapykuerereka omoñepyr¤kakuaa ihasahare térå opytakuaa pe Dirección General de Derechos Humanos pogu†pe Moakåha j • Tembiapovai administrativa rehegua Artículo 20º • Ñemboyke pete^ agente público apohare. Oimeháichagua ñemboyke oñerenohæmbáva ko léipe, articulo 6º ha 8º rupive, ñande Estado rembiguaihára apohare hembiapohápe haœe pete^ apoœavy ivaietereíva, ojekastigavaœerå léi hesegua heœiháicha, ejehapykuerereka raæma guive upéare pe hembiapohápe, ha ikatuhápe avei ojekastiga pohyive derecho penal-guive, ojeipurukuaahápe ambue recurso ñande estado ryep†pegua, ha léi mboguatahára rechap†pe, ko léi omboikatúva. 40 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Artículo 21º • Ñemboyke léi mboguatahára apopyre. Léi mboguatahára oiporúrø pe léi poromboykehápe iresoluciónpe térå omopyendárø isetencia umi mbaœe poromboykévape, oñemyesakåháicha artículo 6º ha 8º rupive ko Léipe, heœise hína pe Léi mboguatahára ojapovaieteha hembiapo, ha umícha ombohape hína upevakuére oñemonguikuaaha chupe Tribunal de Apelación-gui, Hue Prima Instanciahágui, Agente ha Procurador Fiscal ha Hue de Pazhágui, oñehakåœiœoháicha lei ohóva hesekuérape. Moakåha ji • Ambue ñangarekokuéra Léi mboguatahapegua Artículo 22º • Acción de Amparo heseheguarå. Mayma tapicha, haœeño térå atyhápe, umi tapichaœ¥ hekovéva Léi paœ¤me, partido ha movimiento politico-kuéra, entidad orekóva pesonería gremial térå profesional, ikatuete omboguata pete^ amparo oimeraæ tapicha rembiapo oporomboykéva renondépe, heœiháicha Léi Guasu ha pe Código de Procedimientos Civiles. Artículo 23º • Inconsticionalidad rehegua. Mayma tapicha, haœeño térå atyhápe, umi tapichaœ¥ hekovéva Léi paœ¤me, partido ha movimiento politico-kuéra, entidad orekóva pesonería gremial térå profesional oñandúva oñepyr¤ha iderechore umi léi, decreto, reglamento, ordenanza municipal, resolucion térå oimeraæva tembiaporåme osæva ha oporomboykuaáva heœiháicha Léi Guasu ha kóva ko Léi, ikatu ijehegui ha heraitépe omoñepyr¤ pete^ acción de inconstitucionalidad upe ñemboyke apohare rovái. Artículo 24º • Personería jurídica ñembogue rehegua. Pe Ministerio Público omoñepyr¤vaœerå léi ñemboguata ojeruhápe toñembogue umi organización gremial, tapicha aty, partido ha mo- leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 41 vimiento político térå omeraæ tapicha aty léi ryep†pe oñemom†iva, oitira mombyry ha oguerohayhúva antisemitismo, racismo, pytagua rehe jaœeœ¥ térå oimeraæa mbaœe oporomboyke térå oporomboykekuaáva, heœiháicha ko Léi. Moakåha jii • Defensoría del Pueblo rembiaporå rehegua. Artículo 25º • Defensoría del Pueblo rembiaporå. Pe Defensoría del Pueblo oñangarekóœatåvaœerå toñemboguata hekópe ko léi ñemboykekuaaœ¥ rehegua Paraguáipegua, omandaháicha ñande Léi Guasu ha léi hese@uaråite. Upevarå omoingévaœerå pete^ capítulo derecho ñemboykekuaaœ¥ rehénteva ha avei pete^ marandu omyesakåhápe umi Cámara Congresopegua renondépe mbaœépa ojapóraœe pe ar† pukukuépe ombotatapeju ha@ua ñemboykekuéra. Artículo 26º • Hetepy rehegua 42 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe Comisiones de la Honorable Cámara de Senadores a las que fue girado el Proyecto de Ley Contra Toda Forma de Discriminación Periodo 2007-2008 Comisión Asesora Permanente de Equidad, Género y Desarrollo Social Presidente: Vice Presidenta: Relatora: Miembros: Carlos Filizzola ( pps ) Adriana Franco de Fernández ( anr ) Mirtha Vergara de Franco ( plra ) Ada Solalinde de Romero ( anr ) Ana María Mendoza de Acha ( ppq ) Armando Espínola ( plra ) Jefa de Comisión: Días de reunión: Ubicación: Correo electrónico: Teléfonos: Fax: Irene Ayala Martes, 08:30 hs. Cámara de Senadores, 1° Piso equidad#senado.gov.py 414-5116; 414-5166 414-5113 414-5221 414-5031 414-5120 414-5216 414-5208 414-5127 Comisión Asesora Permanente de Derechos Humanos Presidenta: Vice Presidenta: Relator: Miembros: Ana María Mendoza de Acha ( ppq ) Adriana Franco de Fernández ( anr ) José Manuel Bóveda ( punace ) Cándido Vera Bejarano ( plra ) Estanislao Martinez ( ppq ) Jefe de Comisión: Días de reunión: Ubicación: Correo electrónico: Teléfonos: Leoncio Irrazábal Martes, 10:00 hs. Cámara de Senadores, Planta Baja ddhh#senado.gov.py 414-5025 - 414-5065 44 • l e i r å opaichagua ñemboyke renondépe 414-5306 414-5031 414-5032 414-5124 414-5204 Comisión Asesora Permanente de Legislación, Codificación, Justicia y Trabajo Presidente: Vice Presidente: Relator: Miembros: Marcelo Duarte ( ppq ) Juan Carlos Ramírez Montalbetti ( plra ) Jorge Oviedo Matto ( punace ) Alfonso González Nuñez ( anr ) Eusebio Ramón Ayala ( plra ) Modesto Luis Guggiari( plra ) Julio César Fanego ( anr ) Emilio Camacho ( pen ) Jefe de Comisión: Días de reunión: Ubicación: Correo electrónico: Teléfonos: Humberto Fernández Miércoles, 10:30 hs. Cámara de Senadores, Planta Baja legisla#senado.gov.py 414-5085; 414-5095 414-5212 414-5122 414-5030 414-5211 414-5128 414-5126 414-5219 414-5119 Comisión Asesora Permanente de Asuntos Constitucionales, Defensa Nacional y Fuerza Pública Presidente: Vice Presidente: Relator: Miembros: Arsenio Ocampos Velázquez ( ppq ) Emilio Camacho Paredes ( pen ) José Manuel Bóveda ( punace ) Juan Carlos Galaverna ( anr ) Nelson Argaña ( anr ) Julio César Fanego ( anr ) Oscar González Daher ( anr ) Silvio Ovelar ( anr ) Eusebio Ramón Ayala ( plra ) Juan Carlos Ramírez Montalbetti ( plra ) Juan Manuel Marcos ( plra ) Miguel Carrizosa ( ppq ) Jefe de Comisión: Días de reunión: Ubicación: Correo electrónico: Teléfonos: Sergio Alcaraz Machuca Lunes, 11:00 hs. Cámara de Senadores, Planta Baja constitu#senado.gov.py 414-5026; 414-5066; 414-5076 414-5202 414-5119 414-5032 414-5207 414-5225 414-5219 414-5215 414-5217 414-5128 414-5122 414-5130 414-5238 leirå opaichagua ñemboyke renondépe • 45