Proyecto de Ley en GUARANÍ

Transcripción

Proyecto de Ley en GUARANÍ
Techaukaha
Ñepyr¤mby
5
Léi Opaichagua Ñemboyke Renondépe
jehai opavave participación rupi
7
Leirå ñemo@uahæ
16
Leirå Opaichagua ñemboyke renondépe
19
Directorio de las Comisiones de la
Honorable Cámara de Senadores
44
Ñepyr¤mby
Péina Red Opaichagua Ñemboyke Renondépe vyœapóve omo@uahæ
ko Leirå Opaichagua ñemboyke renondépe. Ko tembiapo léirå rehegua, koœá@a oñehesaœ¥ijo ha oguatavahína Cámara de Senadores-pe,
henói heta ñemongeta ha tapichakuéra remiandu ha ñeœæ oñehendu
rire, ikatu ha@uáicha oñehakåœiœo ha oñemohenda porå Léi Guasu
artículo 46-pe heœíva.
Ko léi oiguyru tape oñemoœå ha@ua tapichakuérape opiachagua ñemboykégui. Aranduetéa ningo itaju tuichavéva jarekóva yvyporakuéra,
upévare Estado oipysyrøvaœerå chupe mbaœe porå opavavépe guarå
ha derecho humano-ramo.
Demokrásiape ningo tavaygua ñeœæ ñehendu haœe tape iporåvéva
ikatu ha@uáicha leikuéra ojeporúva hekojoja ha oipeœa tape oñemoœå mbotávo hekópe porå derecho humano orekóva opavave tetåygua. Demokrásiape leikuéra hekojoja nosæiramo oipytyvø ha@ua pete^ tapicha térå tapicha at†pe año; pete^ léi hekokatu ha@ua
añetehápe oguatavaœerå joja rapére, ikatúta rupi ouporå maymave
avápe, ojapyhy ha ohesaœ¥ijo rire tapichakuéra hoœáva léi renondépe rembipota.
Opa koœå mbaœe ikatu ojehupyty opaite tavaygua oñomongeta ha
ohesaœ¥ijóramo leikuéra aty guasu rupi. Ko kuatia oñemyasåiva haœe
pete^ tembiporu ojehupyty ha@ua ko mbaœe ojehekáva. O^hína tembiapokuéra omboguatáva Red ryep†pe, jahechápa oñemboaje ko
leirå, osæva foro-kuéra ipukuvaœekue mbohapy ar†gui, oñeporandu,
ojehai ha oñembyaty haguépe tavaygua remiandu, ha péicha opavave oipyaha ko leirå.
Koœa@aitéramo kyreœ¥me rombaœapo mbarete roína jahechápa mokøive cámara Congreso-gua nohesaœ¥ijoi ha nomboajéi ko leirå;
pevarå roheka opavaite tavaygua oñeœæ ha oñehenduka, oñemboyke
ha@uáicha pokaræ ha japu. Rohaœarøite koœå ñepiaœå ojejapóva oipytyvø ikatu ha@uáicha oñemboaje pete^ tembiporu porå ikatúva
oipytyvø hekopeporå oñembohovake ha@ua opaichagua ñemboyke Paraguáipe.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
• leirå
opaichagua ñemboyke renondépe
Léi Opaichagua Ñemboyke Renondépe
jehai opavave participación rupi
Ñepyr¤mby ha ñemokyreœ¥
Léi Guasu 1992-me guare ombotove opaichagua ñemboyke artículo 46-me, á@a katu kóva noñehakåœiœói gueteri koœá@a meve, upéicha
rupi ndojepurúi mbaœevépe nunga. Ñembotove ojapóva Léi Guasu
ndojehechái ñande rekovépe ha ñande jerére, térå tembiapo léi hesegua osæ ha@ua, ¥rø política pública-pe. Koœá@a meve Páraguáipe
máva oporomboykéva, jámane tapicha térå Estado, ndojekastigái
pevakuére.
Aremi osæ rire ko Léi Guasu, heta organización sociedad civil-gua
oñepyr¤ ohechauka ndaipóri rupi pete^ léi ombohekóva heœíva artículo 46-me, ndaikatuiha oguata pe apopyrå heœíva. Kuñanguéra aty
kuri umi omyakåvevaœekue koœå angekói.
2003-pe oñepyr¤ ko tembiapo opaichagua ñemboyke renondépe,
senadora Ilda Mayeregger mokyreœ¥ ha pytyvøme, Comisión de
Equidad, Género y Desarrollo Social, Cámara de Senadores pegua
guive, Fondo de Población de las Naciones Unidas (unfpa ) ha Centro de Documentación y Estudios (cde ) ndive.
Ko tembiapo oñepyr¤vaœekue pete^ jepyœamongeta ojejapóva hetaite
hendáicha ñemboyke oikóva renondépe, ha ojeheka potávo derecho comparado ryep†pe tembiporu ojehapejoko ha@ua umi mbaœevai.
Jepyœamongeta ojejapovaœekue repykueréramo osæ pete^ aranduka
hérava Discriminaciones y Medidas Antidiscriminatorias, tembiapo
pete^ ombyat†va 10 kuatiahai oñeœæva opaicha ñemboyke oikóva
Paraguáipe rehe (raza, ñeœæ, sexo ha género, tapicha oñembyat†va
ary rupi rehe, mbaœeichagua sexo-pa oporoheteraœå, politica-kue ha
mokøi jepyœamongeta ñemboyke ha ciudadanía ñemombarete rehegua); upéichante avei oñembohete leikuéra ñemboykekuaaœ¥ rehegua 35 tetåme guare.
11 jasypokøi 2003-pe oñemyasåi aranduka pete^ha, pévakuri aty
guasu opavavépe guarå pete^ha ojejapovaœekue. Pe kuatia jekuaauka ogueru hapykuéri mokøi mbaœe neporåva. Comisión de Equidad Social y Género Cámara de Diputados-gua heœi oikeseha avei
ñemongeta ojejapóva oúvo léirå apópe; ambue mbaœe porå katu, o^
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
tapichakuéra oñemboykéva aty, koœa@aite peve ndojepokói gueteriva hekokuéra rehe umi arandukakuérape, ojerure oreko ha@ua avei
pete^ kuatiañeœæ oñeœæva ñemboyke ohasáva hikuái.
Péicha oñeñepyr¤kuri oguata tembiapo neporåva oñembosakoœi potávo pete^ léi ohakåœiœóva tekorå artículo 46 Léi Guasu 1992-pe guare.
Ñeœæmeœæ ñemboykeœ¥rå rehegua
Pe kuatia rupi, heta mbaœe apytépe, ojehechakuaa ndaipóri rupi Paraguáipe léi okastigáva hekopete umi tekove oporomboykévape, tapichakuéra ohasáva ñemboyke opyta tyreœ¥ ndaipóri haguére mbaœéichapa oñepytyvøta chupekuéra ohejarei ha@ua pe mbaœevai ohasáva
¥rø oporokastigauka.
Rorovia añete rupi tembiapo léi ha justicia renondepegua ikatuha
oipytyvø mbarete Paraguáigui jahapoœo ha@ua ñemboyke, oñembosakoœíma guive pete^ léi oñemopyendáva ñemongeta guasu tetåyguakuéra ndivépe, irundy organización oñemo^ pete^ ñeœæme
ojoajúvo hikuái ikatu ha@uáicha ombohape participación oporogueraháva tembiapo opaichagua ñemoyke rovái.
9 jasypakøi 2003-pe, Comisión de Equidad, Género y Desarrollo Social, Cámara de Senadores pegua, Comisión de Equidad Social y Género, Cámara de Diputados pegua, Fondo de Población de las Naciones Unidas (unfpa ) ha Centro de Documentación y Estudios (cde )
omo^ heraguapy kuatiápe Ñeœæmeœæ Ñemboyke Ñembotove rehegua.
Aremi rire oike avei pe ñeœæmeœæme Comisión de Derechos Humanos
y Asuntos Indígenas, Cámara de Diputados pegua.
Koœå institución oñemo^ pete^ ñeœæme omboguatávo joajúpe tembiapo, mbohapy ary pukukue «ojoajúva ñemonguœe oipytyvøtava
ñemongeta sociedad paraguaya ryep†pe ha oñembosakoœi ha@ua
pete^ léi opaichagua ñemboyke renondépe @uarå». Ojehechakuaa
tembiapo ndopaivaœeråha leirå apo ha iñemo@uahæ Parlamento-pe
año. Tekotevæ upéva ári oñembohape participación ikatuhápe heta
hetave ñane retåygua ija, ikatu ha@uáicha ohechakuaa ñemboyke
oikóva, heœi mbaœéichapa ikatu ojekastiga máva oporomboykévape
ha oñemyatyrø mbaœe vai ojejapovaœekue tapicha oñemboykévare,
ha oñemopete^ leirå ojehechahápe opavave angekói ha tembiaporå
oúva Paraguái retåyguakueraitégui voi.
• leirå
opaichagua ñemboyke renondépe
Foro porandu tavayguakuérape rehegua
2004-pe oñepyr¤ ñemongeta guasu tavayguakuéra ndive oñembosakoœi ha@ua opavave participación rupi leirå. Koœå foro porandurå
haœékuri pete^ paœ¤ ojekuaa, oñeñeœæ ha oñeñemongeta jovái ha@ua
sociedad civil rerapegua tapicha ha Estado ndive ñemboyke reko
rehegua Paraguáipe, ha avei mbaœejerure leirå ñembosakoœípe @uarå.
Foro ojejapo irundy umi táva tuichavévape (Concepción, Filadelfia,
Ciudad del Este ha Encarnación), avei Paragua†pe, ojejapo haguépe
mokøi foro porandurå.
Koœå foro-pe o^kuri 494 ava, tapicha hembiapo ojekuaáva sociedadpe, ñane retå mburuvichakuéra, avei mburuvicha umi región ha distrito pegua (82 tapicha rupi o^ pete^te^ umi foro-pe).
Tavusu
Arange
Aty oipytyvøva
Paraguay
Foro Opción
Sexual rehegua
18 jasypo 2004-pe
Aireana
Amnistía Internacional
Tapycha
o^va
97
codehupy
Coordinación de Mujeres del Paraguay
Comunidad Homosexual del Paraguay
Paraguay
22 jasypote^ 2004-pe
144
Concepción
13 jasypoapy 2004-pe
Concepción Gobernación-pe
65
Filadelfia
18 jasyporundy
2004-pe
Boquerón Gobernación-pe
42
Ciudad del Este
1 jasypa 2004-pe
Alto Paraná Gobernación-pe
o i t - Proyecto contra la
Explotación Sexual Infantil
Encarnación
23 jasypa 2004-pe
Itapúa Gobernación-pe
Kuña Róga
109
37
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
Umi foro-pe o^kuri mburuvichakuéra departamento-gua ha avei organización omboguatáva ko Ñeœæmeœæ. Mburuvichakuéra umi tavusu ha parlamento-gua omoñepyr¤ rire ñemongeta, ojejapómi pete^
panel ojekuaauka ha@ua mbaœetepahína ñemboyke. Oñeñeœæ rire
mbaœéichapa opavave participación rupi oñembosakoœi pe léi, oñepyr¤ mokøiha ponencia oñeœæva mbaœetepahína ñemboykeœ¥ ha
mbaœéichapa ojekuaa pete^ sociedad-pe. Oñemohuœå ha@ua ko jotopa guasu, ojekuaaukámi leirå pyendakuéra.
Koœå foro pehæ mbohapyhápe hetave aravo ojeporu; pevarå oñemeœæ
paœ¤ opavave tapicha o^va pe at†pe omomarandu ha@uáicha mburuvichakuéra parlamento-guápe opaichagua ñemboyke o^va, mbaœéichapa ikatu oñehenondeœa koœå mbaœe ha avei hembihecha mbaœéichapa ikatu oñembaœapo umi ñemboyke rovake, jámane ojekastigávo
umi tapicha térå institución oporomboykévape, ha avei oñembojevy
ha@ua ojepeœavaœekue umi tapicha ohasavaœekue koœå mbaœevaípe.
Pyœ¥inte umi tapicha aty guive ojejapo porandu mburuvichakuéra
o^va mesápe.
Umi ñemongeta oguata poråve ha@ua, ojehai ha oñemyasåi pete^
kuatiahai marandurå, oipurúva umi kuatia ñemboyke rehegua oñemeœævaœekue umi tapicha o^vaœekue pe foro-pe, jahechápa noñemomarandu poråi opavave ko mbaœe rehe. Avei oñemo@uahæ ko kuatia
ambue organización-kuérape. Oñemo@uahæ ko kuatia umi tapicha
o^vaœekue umi Foro-pe, ojerurevaœekue oiporu ha@ua hembiapohápe
mboœeharaháicha térå comunidad myakåharaháicha. 2000 kuatiahai
oñemeœækuri. Avei ojehai ha oñemeœæ pete^ kuatia oñeñepyr¤hápe
oñemo@uahæ temiandu leirå rehe.
Koœå foro oipytyvøkuri oñembyaty ha@ua tapichakuéra remiandu,
remimoœå ha rembipota ñemboyke oiko katuvéva rehe, ha avei umi
haœéva gueteri tabu Paraguáipe; upéichante avei ojejapo ambue
mbaœe ndojeguerekóiva voi ñemboykéramo. Koœå temiandu oipytyvø ikatu ha@uáicha oñemoinge político ha organización social
myakåharakuérape leirå apópe. Tembiapokuéra rupi oñehaœarøkuri
oñenohæ pete^ léi ojykekóva opavave tetåyguápe, ha omboguatáva ñemboykeœ¥me mburuvicha ha ha tetåyguakuéra. Opaite umi
foro oñeñongatu ñeœæ ha jehaípe. Koœå mbaœe ári oñemohypyœ¤ve
ohóvo kuri pe proyecto, umi tapicha oñeñeporandu hague remiandu reheve.
10 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Oñembopypukuve ñemongeta
Ojekuaauka rire kuatia pete^ha oñeœæva ñemboyke rehe, ojehechakuaa tekovæ o^va ojejapóvo ambue kuatia ojepyguaravehápe ko
apañuåi, oñembyatyhápe ambueichagua ñemboyke noñemoingeivaœekue kuatia pete^hápe. Ko kuatia mokøihápe oike haipy ñemboyke
mboriahu rupi, tapicha oikovére vih / sida rehe, ovavaœekue, tesåiråre
ñeñangareko ha jeroviapy rehegua. Joapyháramo oñemoinge pete^
kuatia tekorå ñemboyke rehegua o^vavoi Paraguáipe.
Jasypakøi 2005-pe mokøive kuatia oñembyaty pete^me ha ojekuaauka aranduka hérava Discriminaciones rupi. Ko aranduka ojekuaauka pete^ jotopa guasúpe oñemo@uahæ haguépe pete^ aranduka
umi 200 tapicha o^vaœekue upépepe (oñemeœæ ñane retå ha tavakuéra
mburuvichakuérape, organización social ha político myakåharakuérape); uperire oñemyasåi 250 aranduka organización social-kuéra,
institución pública, kuaahaœåhára, mboœehára, consultor ha medio
de comunicación-kuérape. Ojehechakuaa tekotevæha oñenohæ jey
pe aranduka, opa rupi umi oñenohæœypyvaœekue, ha ñemongeta ko
mbaœe rehegua omokyreœ¥re heta tapichápe, oipotáva avei kuatia.
Koœå tembiapo ndive Hugo Valiente ohai ohóvo pe leirå, pe anteproyecto oñemyatyrømavaœekue ári; pe kuatiápe oñemoingepaite umi
tembijerure ha mbaœe pyahu oñembyatyvaœekue umi foro ñeporandurå ojejapovaœekuépe. O^mba nunga ha ojehai jave hína, ojejapo
ambue foro porandurå o^ haguépe 50 tapicha katupyry oúva institución-kuéragui ha experto-kuéra ndive ikatu ha@uáicha oñehendu hemiandu ha hemimoœånguéra ha mbaœe oñemyatyrøvaœerå pe leiråme.
Ko ñeporandu ojejapóva tapicha arandukuérape rupi ojehekákuri
tape ojehasa ha@ua pete^ ñepysanga ojejuhuvaœekue leirå ojehai aja,
upéva kuri máva institución-pa ojapyhy ha omboguatáta umi denuncia ojejapóva, ani ha@ua koœå mbaœe opa ñeœæmente, ha toiko chugui
añetehápe pete^ tembiporu ojekastiga ha@ua ñemboyke oikóva.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
11
2005: fundamentalismo itenonde
Upéicha pete^ paœå hatåvéva ko léi apopyrå ñepyr¤håme kuri hína,
tojejuhúke pe Estado ryep†pe pete^ institución ikatuvaœeråinchagua
oikundaha ha omotenonde opa tembiapo ñemboykeœ¥ rehegua.
Upevaœerå pe jasypa 2005 peguápe oiko kuri pete^ aty oñembyatyhápe
tapichakuéra koœå mbaœe oikumby poråva ha hese ombaœapóva ko Estado ryepy guive oñehaœåhape ani ha@ua o^ve jojahaœ¥ oimeháichagua
tapichakuéra oikoha apytépe. Upe ar†pe avei iñapysæ jey heta tapicha aty koœå mbaœéguio oñeñandukáva, orerenondeœa ha oremyañáva,
upéicha romombía ha@ua romboguatáva rohóvo ore rembiapo.
Umi aty hína organización fundamentalista cristiano, católica ha
anglicana imburuvichakuéra pytvøme oñepyryr¤va omoinge mbarete ipo ha ojoko hikuái leirå derecho humano rehegua oguatáva
ohóvokuri.
Mbaœe pete^ha ohupyt†va hikuái haœe Senado omboyke pete^ leirå
«Oguerojeráva programa tetåme @uarå ohenondeœa ha oipytyvøva
umi mbaœe vai ojekastigakuaáva opyr¤va autonomía sexual ha tapicha imitåvéva rehe» ohupytyvaœekue hikuái tembiapo guasu
ñembohesah¤rå ojapovaœekue jasyporundy 2005-pe 22 jasypakøi
2004-pe kóva ko cámara omone^kuri hetakuépe ko proyecto pete^
marandu omo@uahævaœekue comisión-kuéra, hyepypeguakuéra ári,
ha koœá@a katu ojere hikuái iñeœægui.
Pyaœetemi koœå aty fundamentalista omoinge ipo ha osæ porå chupekuéra Cámara de Diputados-pe, ojehechajeyhápe pe leirå. Umi
aty okaguai mbaretevékuri oñeñeœæhápe género ha autonomía
sexual rehe. Jepémo hesakå chupekuéra mbaœetepahína pe género, ojatapy hikuái hese ha ombojoja chupe opción sexual rehe;
oipuru hikuái pe téra sexo natural, construcción cultural rovake,
kóva ombojoja hikuái «tapicha ojapo ojaposéva» rehe. Ojekuaa
ápe mbaœéichapa Comisión de Derechos Humanos Cámara de Diputados-gua omo@uahækuri koœå tembijerure, jepémo upe rire plenario-pe ipuœakave temimoœå oñemboykevaœekue.
Político Paraguaigua ningo okyhyjeterei religión-kuéragui, ha péva
mbaœe ndevaíva derecho humano-kuérape @uarå. Péicha rupi pokøi
diputado kuimbaœévante ovota ko leirå rehe, upéichante avei 16 se-
12 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
nador kuimbaœe ha kuñáva. Umi Paraguái Congreso-guakuéra oguata
avei fundamentalismo rembipota rapére.
Koœå mbaœe ohupytyvaœekue omokyreœ¥ umi aty fundamentalista cristiano-pe oho mombyryve ha@ua, ha vokóikema oñepyr¤ ojoko hikuái
léi oipytyvøtava o^ ha@ua política oporohechakuaa ha orekóva tapichakuérape mbaœéramo, upéichante avei derecho humano rehegua.
Koœåva apytépe omoinge hikuái avei leirå opaichagua ñemboyke renondépe @uarå rombaguatavaœekue rojúvo heta tapicha ndive.
Ko jejokoœimi omoambuéva parlamentario-kuéra remimoœå ojoko pe
leirå ñemo@uahæ parlamento-pe ha avei oipytyvø oñembohetave
ha@ua aty omyañáva ko tembiapo.
2006-me guare tembiapo
2006-me oñemotenonde tembiapo ojehecha jey ha@ua leirå opavave pytyvøme. Jasypote^ ha jasypokøi 2006-me umi organización
omboguatáva Ñeœæmeœæ oguapy hikuái ha ovicheajey pe leirå, upe
rire tapicha léi kuaahára ikatupyr†va derecho humano-pe ohechajey ha@ua; umi tapicha arandu apytépe o^kuri Modesto Elizeche ha
Soledad Villagra, avei Julio Fretes omyakåva Coordinadora Nacional
por la Promoción de los derechos de las Personas con Discapacidad
(c o n a p r o d i s ) ha avei Organización Paraguaya de Ciegos (o p c ).
Koœå ñemongetápe ojeœékuri tuicha mbaœe ha tekotevæha ojeguereko
pete^ léi opaichagua ñemboyke renondépe @uarå, ha umi tapicha
arandu oñepeipir¤vaœekue omeœæ iñeœæ oipytyvøtaha ko tembiapo
guasu; heta temiandu porå omo@uahæ koœå tapicha; avei ojerure
hikuái iporåvaœeråha Dirección de Derechos Humanos Ministerio de
Justicia y Trabajo-gua pópe opyta tembiapokuéra opaichagua ñemboyke renondépe @uarå.
Pe leirå ipyenda poråve rire, oñepyr¤jey pete^ ñomongeta ha porandu guasu heta sector sociedad civil-gua ombaœapokatúva ñemboyke
renondépe ndive; umíva apytépe o^ aty feminista, gay ha lesbianakuéra, upéichante avei ypykuéra ha tapicha ombaœapóva hendivekuéra, tapicha orekóva discapacidad, p p v s -gua ha tapicha ombaœapóva
umi v i h -gui has†va ndive. Upe rire ha umi ñemongeta ojejapovaœe-
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
13
kue leirå rehe, ojehechakuaa tekotevæha ojejapo aty gobierno-gua
ndive, umi orekóvatava ipópe ko léi ñemboguata, péva osæramo.
Ojejapo ha@ua umi porandu, opavave tapicha oñeñemongetaha ndive oñemeœæ pete^ kuatiahai tembiaporå omombeœúva mbaœéichapa
oñembaœapo ojejúvo kuri, mbaœérepa oñenohæse ko kuatia ha pe leirå o^haichaite; pe kuatiañeœæme avei o^ paœ¤ ojehai ha@ua temiandu
ojererekóva. Ojejapo ha@ua ñemongeta umi tapicha orekóva discapacidad ndive ojehai ko leirå sistema Braile-pe ha avei oñehendu
hagua c d rupi umi tapicha ndohecháivape @uarå; koœå mbaœe oñemo@uahæ chupekuéra pe aty mboyve. Oñehendu ha@ua umi pehængue
orekóva discapacidad-pe, o^ haguépe avei tapicha nohendu poråiva,
ojegueru ava omo@uahævaœerå chupekuéra marandu seña rupi; péicha oñembohasyœ¥ ñemongeta tapichakuéra oñeœæva ha umi tapicha
nohenduporåiva ndive, avei koœåva ha iñir¤nguéra aty ñemongetahapegua ndive.
Ñembyaty ñemongeta ha mbaœaporå sector estratégico-kuéra ndive
Máva ndive
Arange
Organización-kuéra oñeporandu hague
Tapichakuéra
orekóva
discapacidad
21 jasypoapy
2006-me
Centro de Rehabilitación del Impedido
Físico, Escuela Paraguaya de Sordos,
Fundación Sarakí, Centro de Sordos del
Paraguay, Sin Barreras, Asunción High
School, d e n i d e , Escuela Santa Lucía,
Centro de Rehabilitación para Personas
Ciegas, c o n a p r o d i s , a p a m a p , i n p r o
Kuñanguéra ndive
22 jasypoapy
2006-me
c l a d e m p y , c o n a m u r i , Círculo de
Abogadas del Paraguay, Coordinadora
de Mujeres del Paraguay (c m p )
Gay-lésbico ndive
23 jasypoapy
2006-me
Paragay, Aireana, g a g - l t ,
Amnistía Internacional
Ypykuéra ndive
6 jasyporundy
2006-me
c o n a p i , Tierraviva, c l i b c h , Espacios
Kuchingi Mai Rekoty, a . h . s .
«Mbyakuéra Rekové», Linaje
14 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Máva ndive
Arange
Organización-kuéra oñeporandu hague
Organización
ombaœapóva has†va
v i h -gui ndive
11 jasyporundy
2006-me
Fundación Vencer, Instituto Andrés
Barbero, Prever Red de o n g s que
trabajan con v i h / s i d a , u n i c e f , Promesa,
Ministerio de Educación y Cultura, o p a c i
Gobierno-gua
ndive
19 jasyporundy
2006-me
inpro,
Dirección General de Derechos
Humanos del Ministerio de Justicia y
Trabajo, Dirección General del TrabajoViceministerio del Trabajo y Seguridad
Social, Secretaría Nacional de la Niñez y
Adolescencia, Secretaría de la Mujer de
la Presidencia de la República, s e d e r r e c Repatriados, i n d i , Defensoría del Pueblo
Opaite umi porandu ojejapovaœekuépe hetaiterei mbaœe osæ; umi
temiandu ou rupi heta hendágui ha aty ombaœapóva ñemboykeœ¥
rehehápe iñambuepágui ojuehegui; koœå mbaœe omohupyœ¤ pe
kuatia oñehesaœ¥ijovahína ha oipytyvø oñemyatyrø ha@ua umi
no^poråmbáiva, ha péicha ojehai poråve pe texto.
Tembiapo huœåmegua ojejapovaœekue pe Convenio institucional
reyp†pe haœékuri mboœesyry vocero-rå ñembokatupyry, o^ haguépe
tapicha heta organización-gua ombaœapóva ñemboykeœ¥ rehe. Ojejapókuri pote^ taller ojeheka haguépe ojekuaave ambue ñemboyke oikóbs ha ojekuaa porå pe leirå oñembosakoœíva. Avei ojehupytysékuri
opavave ojapyhy imbaœéramo pe leirå ha omeœæ iñeœæ omyañambaretetaha o^ vove Parlamento-pe.
9 jasypakøime pe Ñeœæmeœæ Ñemboykeœ¥ rehegua o@uahæ ijap†pe,
ohupytypa rire opa jehupytyrå omo^vaœekue umi institución omboguatavaœekue.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
15
Leirå ñemo@uahæ
Ko tape ojeguatavaœekue rupi oñemboty pete^ pehæguasu ko tembiapópe ha oñemoñepyr¤ pete^ ipyahúva 2007-me, oguatahápe ohóvo
tembiapo oñemboaje ha@ua Léi Opaichagua Ñemboyke Renondépe.
Pevarå oñembojehúkuri pete^ Red Contra Toda Forma de Discriminación, ojeheróva tapychakuéra ñaiméva , pete ^ chapánte ñande ;
pe aty guasu ryep†pe o^ tapicha oúva opaichagua organización sociedad civil-gua ha agencia internacional-kuéra ombaœapóva ñane
retåme, umíva apytépe o^ Sistema de Naciones Unidas ha Amnistía
Internacional. Koœá@a guive ojehapykuehóta koœå tembiapo, ha upevarå ojejapojey pe Red ryep†pe atyœi tembiaporå ombaœapovaœerå nivel político/ organizativo, jehechauka ha comunicación-pe.
Leirå oñemo@uahækuri Comisión de Equidad, Género y Desarrollo
Social myakåhára, senadora Mirtha Vergara de Franco-pe, pete^
atyguasu ojejapovaœekue 16 jasypo 2007-me kotyguasu bicameral
Tetå Congreso-pe. Upe hague koœæme ko leirå ojekuaauka umi senador Miguel Abdón Saguier (plra pegua) ha Carlos Filizzola (pps
pegua) rupive, mokøive haœéva upe comisiøgua. Uperiremínte pe
Cámara de Senadores aty oúvape, oñembohasa irundy comisiøpe
oñemoñepyr¤ ha@ua ñemongeta ha aminduœu rypyœ¤ hesegua, ikatuha@uáicha upéi oguenohæ hikuái umícha hemiandukuéra.
• Comisión de Equidad, Género y Desarrollo Social
• Comisión de Derechos Humanos
• Comisión de Legislación, Codificación, Justicia y Trabajo
• Comisión de Asuntos Constitucionales, Defensa Nacional y
Fuerza Pública
Koœá@a guive oñepyr¤ tembiapo oñepysyrø ha ojeikuaauka ha@ua
ko leirå umi comisión parlamento-gua renondépe ha avei aty guasu
Cámara de Senadores-pe.
Rohaœarø ko tembiaporå tou porå opavave Paraguái ñemoñare kuimbaœe ha kuñávape ñahaœarøva pete^ tetå o^hápe tekojoja ha opahápe ñemboyke.
¡ejoajúkena ko red opaichagua ñemboyke renondépe rehe!
16 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Leirå
Opaichagua ñemboyke renondépe
Mbaœérepa oñenohæse ko léi
Ñemboyke kuaaœ¥ rupi ojehupyty tapichakuérape @uarå joja, haœéva
kerayvoty ojehekáva ko yvy tuichakue javeve, ha pete^ mbaœe neporåva ñande Léi Guasu 1992-me guare ohechakuaáva Paraguái Estado pyendáramo tapicha rekokatu, tekos圥 ha tekojoja ndive.
Ñande Léi Guasu omoañetete artículo 46 rupive pe derecho ñemboykeœy rehegua apyterete, heœívo kóicha:
«Opaite oikóva ko República-pe pete^chapánte hekokatu ha ideréchope. Ndaikatúi oñeporombojoav†vo. Ñande Estado ojapóvaeœrå tekotevæva upéicha oiko ha@ua.
Jojaœ¥ rehe ñangareko ndojehechavaœeråi ñeporombojojaœ¥va ramoguáicha».
Ha upéva rire katu, ko derécho ñeporomboykeœ¥ apyterégui osæ jeyhína heta deréchokuéra ijapyte atå je†va, oñemohehanda poråva.
Upéicha, Ñande Léi Guasu, artículo 88-pe, omandá umi derécho tembiaporå jehupyty rehegua o^vaœeråha hekopete; avei o^vaœeråha tembiapohápe tekojoja, ñeñanduporå ha pyœaguapy. Heœi kóicha:
«Noñembojoavyvaœeråi mbaœapoharakuérape ijypykue reñói rehe,
kuimbaœe térå kuña haguére, ituja, i@uai@ui térå imitå haguére, itupåœarandu rekóre, henda socieda-peguáre ha política térå mbaœapohára aty ijeroviaháre.
O^mbaœ¥va hetépe térå iñakåme rembiapo oñepysyrøvaœerå pete^råre imbaœapópe.»
Ha hatu, pe artículo 73-rupi, pe tekomboœe rape reka oñemoañetetévo, heœi: «ojepeœapaite umi mbaœe oporombojojaœ¥va arandukuaápe».
Uperiremínte, pe artículo 74-pe oñemoañetete hína pe derecho ja-
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
19
rekóva ikatuha ñañemboœeuka opa mbaœépe ha jahupytykuaaha opa
yvypóra rembiapokue kuaapy, pete^chapánte, tekojoja paœ¤me, avave
oñemboykeœ¥me.
Ha katu, opáichagua jeœerehe oñeœævo, ñande Léi Guasu omanda ani
ha@ua oñemboyke avavépe oñemeœækuevo térå oñevendekuévo oikoteværo hikuái marandurå prensa-pe @uarå, tahaœe haœevaichagua
(artículo 27 ha 30).
Léi Guasúpe avei oñemombarete hína ani ha@ua o^ mbaœéveichagua
tekoœavy taj†ra térå taœ†rakúera apytépe; omoañete mitåkuimbaœe ha
mitåkuña pete^chanteha, oñemaœæœ¥me moøpa heñói térå mávapa
isy ha itúva (artículo 53); upéicha avei omoañete ha omopot^ kuñánguéra rape ani itapykue kuimbaœekuéragui, toime oimehápe (artículo 48 ha 115, ipehæœi 9) ha taœupéichante avei umi tapichakuéra
ikatupyrypaœ¥va hete terå iñakåme (artículo 58).
Koœå jojaharå omohendáva ñande Léi Guasu ningo oho ojoporete
derécho ñemboykeœ¥ omoañetéva leikuéra, mayma tetåme ojeporúva,
umi derecho humano ojeœeha omyesakåva, ha ku ñaneretå Paraguái
omoañetetéva ohóvo 1989 guive. Ha avei o^ umi oñemboherahaivaœekue OIT ndive ñaneretå rérape ha omandavahína aníke o^ tekoœavy ni tekojojaœ¥ opa tembiapohápe.
Upe Convención para la Eliminación de Todas Formas de Discriminación contra la Mujer (c e d a w , téra inglés-gui oúva), omoañetevaœekue Paraguái Léi 1.215/86 rupi, artículo pete^hápe omboheko
heϒvo:
«Pe ojeherohápe «kuña ñemboyke» heœisehína opáichagua kuña
ñemoambue, ñembojojaœ¥ térå ñemoperer^, oñemopyendáva isexorehe ha ogueraháva hendive kuña jeapoœi, ¥rø hembiapokue
ñemombaœeœ¥, tahaœe omendáva téråpa nahániri, kuimbaœendive
ijojahaœ¥va, umi derecho humano ári jahechárø. Ojehechakuaa
upéicharø ndoipurukuaa moœåiha pe tekosåso orekóva opavave
yvypóra política, economía, arandukuaa, isocieda apytépe ha opa
hendápe teko rory ohupyty ha@ua».
Pe Comisión para la Eliminación de la Discriminación contra la Mujer omohuœåvo hembiapo 2005-pe, oñeœæmbyasyvaœekue imanduœárø
20 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
ñaneretåme ndaiporiha gueteri léi omyesakåporåva mbaœetepahína
umi kuña ñemboyke, umi jojaharå ojogueraháva pe c e d a w artículo 1 ndive, ha upéichakuévo tojekastiga o^vaichagua kuña ñemboyke. Upérø pe Comité ojerure mbarete ñande Estádope tomboguata
pyaœe porå hesegua tembiapo jahecha noguenohæipa léi oñembotatapeju potávo ko apañuåi. (c e d a w / c / p a / c c /3-5, 15 jasykøi 2005-pe,
haipyvo 20-21).
Upe Convención Internacional sobre la Eliminación de las Formas
de Discriminación Racial, oñemoañetevaœekue Léi 2.128/03 rupive,
heœi ipehæ pete^hápe:
«pe “raza ñemboyke” heœihápe ñaentendevaœerå opáichagua jeapoœi, ñemoambue, ñembojojaœ¥, jejopy térå jehecharamove tapichakuérape irazaœambuére, hesaœ†re, iñemoñangáre térå hetå
ambue haguére, ¥rø ijypykue reñói ambuœére. Åva rapykuéri oñemohendasémi jeœapoœi, ¥rø katu ojeporojokosémi opáichagua
mbaœeporågui ohekomeœæva tapichákuérape umi derecho humano,
tahaœe política, economía, tekoñondive, térå tekoandu paœ¤me, ¥rø
oimeraæva hekorendápe, tekosåsóme.
Ko Convención ojopy mbarete ñande Estado-pe léi rupi ojejoko ha
ojekastiga ha@ua sapyœa oñemosarambírø temiandu heœíva péva térå
amo raza iporåveha, térå o^rø royrø umi iraza ambuévare. Avei oñatøi ñande Estádope ndoikatuiha mbaœèvéichagua mbarete ojeporu
o^rø máva ijypykue ambuévare, avei ojehapejoko vaœeråha umi oipytyvøséva koœå mbaœe vai apohápe; avei umi aty oñemoñepyr¤va
okakuaa ha@ua koœå mbaœe vai, térå oikéva aty åichagua apoharåme
(pehæ 4).
Pe Convención Interamericana para la Eliminación de Todas Formas
de Discriminación contra las Personas con Discapacidad, Paraguái
omoañete je†va kuri ku Léi 1.925/02 rupive, heœi:
«Pe ñeœæœatå “tapicha katupyrypaœ¥ ñemboyke” heœise hína opáichagua ñemoambue, ñembojojaœ¥ térå jeœapoœi oúva discapacidágui térå ikatupyryœivéva jekuaahágui, ¥rø umi ikatupyrypaœ¥va
ojehechakuaa ramohágui, ikatúva guive ohapejoko térå omboyke
chupekuéra ani iderecho humanokuéra hendápe porå, ikatuha@
uáicha oiko oikoseháicha ha ani mbaœeveicharå ojehapejoko».
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
21
Pe Convenio de la o i t 111, opokóva tembiapo ñemboykere ani hagua ojehupyty tembiapo, Paraguái omoañete kuri Léi 1.154/66 rupive, heœi ñemboyke haœeha:
«a)O^rø oimehaichagua ñembojoayvy, ñemboyke, ¥rø jeapoœi oñemopyendáva raza, saœy, kuña térå kuimbaœe, tupå jerovia, temiandu
política rehegua, tetåygua ambue, iviru hetavéva, †rø imboriahúhaguére. Avei omboyke térå omboguevasérø opambaœe mbaœapoharakuéra ojuhuœævaœeråva hembiapohápe.
b) Tahaœe haœeháichagua porombojoavy, poromboyke térå poroporavóva omboguese térå omoambueségui mbaœapoharakuérape hembiapohápe, ikatúva upéicharø pe Miembro ohechauka porå mbaœeichaguaitépa upéva, oñomongeta rire oporomombaœapoukáva ha
mbaœapohára atykuéra ndive, o^ramo koœå atyñeœæ térå ijoguaha
mbaœapohakuéra jeroviaha.
2 Tembiaporåhápe ojeiporavo ramo umi tapicha ikatupyryvéva
mbaœapoharakuéra apytégui, upéva ndojehechavaœeråi mbaœapohára ñemboyke ramo» (Art. 1).
Ha upéicha avei, umi kuatiañeœæ derecho humano rehegua ojeporuvéva, omoañetetéva avei Paraguai oñeœæ hatåvo tapicha ñemboykekuaaœ¥ rehe, umíva umi kuatiañeœæ rehe ñanemanduœávo jareko ñaína:
Convención Americana de Derechos Humanos (Léi 1/89, arts. 1, 17.4,
17.5 y 24), Protocolo Adicional a la Convención Americana sobre
Derechos Humanos en materia de Derechos Económicos, Sociales y
Culturales, «Protocolo de San Salvador» (Léi 1.040/97, arts. 3, 13.3.e,
16 y 18), Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos (Léi
5/92, arts. 2.1, 3, 14.1, 23.4, 24, 25, 26 y 27), Pacto Internacional de
Derechos Económicos, Sociales y Culturales (Léi 4/92, arts. 2.2, 3 y
10.3), ha Convención de Naciones Unidas sobre Derechos del Niño
(Léi 57/90, art. 2).
Pe art. 46 ryepy rypyœ¤me jajuhúva ha umi kuatiañeœæ tetånguéra
@uaråme osæva ha ojoguerahapáva oñondive, omoañuå mbarete aje
tojehechakuaaa umi tekojoav†pe oikóva, jepe ojehechaœ¥va, umíva
gotyo léi ojeporuvove hendápe porå ohóvaœerå, ani ha@uáicha oñandu hikuái hesekuéra ipohyiveha.
22 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Upéicha avei ko apoukapy ojopy ñande Estádope tomboguatáke
añetehápe tembiapo ombotatapejuvaœerå opáichagua tekojopy téra
omoingovéva gueteri tapichápe ñemboykehápe.
Pe ñemboykekuaaœ¥ Léi Guasu omoañetéva ningo ndorekói gueteri
pete^ léi omoañetéva ha ombohapéva chupe, omoañuahápe pe léi
ojeiporuvaœeraha hendape porå ha tove toœa umi ojehek†iva chugui
ári.
Jepérø pe ñemboykekuaaœ¥ ojehechakuaa vaœerå opavave léi ryep†pe
ha pe Estado rembiapópe, ndaipóri gueteri pete^ léi hesete rehegua omyesakåva mombyr†va ohóvo mbaœetépa hína pe ñemboyke,
ohechaukáva avei mbaœe mbaœérepa avavépe ndoikatúi oñemboyke, ombohape sakåva mbaœe mbaœépa tojekastiga ha mbaœéichapa
oñemyatyrøkuaa pe ñemboyke rapykuere, teœíva avei mávapa oreko
pokatu ojapo ha@ua koœå mbaœe ha mbaœetépa ojejapovaœerå oñemopot^ ha@ua haperå ha tohapejoko umi teko avy omoingovéva gueteri
opáichagua ñemboyke ko Paraguáipe.
Oñehesaœ¥ijóvo leikuéra Paraguaipeguáva ojekuaa saœieterei oñehaœåha oñemoingévo hyep†pe umi ñeœæ ñemboykeœ¥ rehegua, ha hetaiterei oñeikotevætereihápe noñemyenyhéi ojehupyty ha@uáicha
tesåi, tekomboœe, seguridad social ha ogatee, térå umi tapicha aty
ikangymivahápe ha ikatuetévante hína oñemboyke ¥rø ojehechagi,
tahaœe umí hetå ypykue ambuéva tera hetå ambuéva, térå kuimbaœe
heko kuñáva térå kuña heko kuimbaœéva, haœekuéra oikoseveháicha,
téra umi tapicha orekóva sida .
Ha péicha, ndaipóri haguére léi omoañetéva koœå mbaœe, opáichagua ñemboyke oikose, tahaœe oimeraæva apohare térå oikóva Estado apytépe, oparei ojekastigaœ¥re, ha ojehúvare koœå mbaœevai avave
omyatyrøœ¥re. Ndaiporiháicha leikuérape ñemoœå ani ha@uáicha oiko
mbaœevéichagua ñemboyke, noñemboguatáinte avei mbaœeve ani ha@
uáicha oikove pe tapicha ñemboyke upérupi. Ñande Estado ryep†pe
ojejuhúva iñasåimba hína umi ñemboyke, jahechaœ¥re mbaœeve ndojejapóiha anive ha@ua oiko ñemboyke oiméva tapicha oiporúva umi
servicio públicore.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
23
Koœa@aite peve ningo léi rupi oñemohendaporå mimi hina koœå ñemboykekuaaœ¥nte:
a Mburuvichakuérarå ojeporavohàpe;
å mbaœapohakuéra oiporavohápe sindicato ijeroviaveha;
chkuña ombaœapóva hyeguasúramo;
e mbaœapohára rembiaporepy hepyvaœeråha avei ambuekuéra
haœéichagua tembiapo rep†icha.
Ñemboyke oikórø koœåvare ikatu ojekastiga pe oporomboykévape;
upéicha avei léi ombohape Poder Judicialpe tombojevy jey umi tapichágui imbaœetee ojepeœavaœekue chugui. Koœå mbaœépe ojehechakuaa
hína mbaœéichapa umi sindicato ha partido políticokuéra are guivéma ombaœapoporåha oúvo léikuéra jerurépe, jepérø heta jey koœå
mbaœe ndojeporúi tekotevæ jave.
Opa koœå ojeœevaœekue ohechauka añetehápe tekotevætereiha jareko
léi ogueroguatavaœerå opaichagua ñemboykeœ¥, ohesaœ¥ijo ha omboguata ha@ua tembiapo hekópe porå, ikatu ha@uáicha ojeguerosapukái, ha tomo^ avei pokatu ikatu ha@uáicha pe Estado guive toñemeœæ jey iderehécho máva ñemboykéhápe ohasavaivaœekuépe, ha
tove umi mbaœevai apoharépe tojekastiga hendapete.
24 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Leirå retepy
1
Leirå pyendakuéra (Vore 1 guive 5 peve).
Ko léi moakåháme, pete^hápe oñemohenda ha oñemyesakå mbaœére ha maœeråpa oñeikotæve hese; moøitépa ojeporukuaa, ha mbaœéichapa oñeik¤mbyvaœerå o^ramo pyœamokøi hese; omandáva tojeporu
katuete tenondehápe umi ouporåvétahápe o^ro tapicha ohasáva ñemboykehápe tapiaite.
2
Mbaœetépa ko léi ryepyetepegua (Vore 6 guive 9 peve).
Upéi, ko léi pehengue oúvape, oñemyesakåporå mbaœetépa heœisehína ipypykuhápe pe ñeœæ «ñemboyke» ojejapyh†tava koœá@a guive,
oñemohendávo avei hína umi kuatiakuéra derecho humano rehegua
ñeœækuaa ojeporúva ambue tetånguéra rupi.
Upeichaite avei oñembohys†i ijapøråveháicha ha hasyœ¥ve ha@uáicha mávapa umi tapicha aty oñeñangarekoséva hína ñemboykégui
ha mbaœe mbaœe ha arakaœépa ojeguerekóta umihaichagua ñemboykéramo.También incluye las diferencias de trato que existen en la
legislación y las prácticas de las instituciones que son legítimas y razonables y no pueden ser consideradas discriminatorias. Avei oñemoinge ko léi ryep†pe umi ojeipopru ambue vaœeråva, oimava voi léi
kuéra apytépe ha avei umi ikatúœ¥va ojeguereko ñemboykéramo umi
instituciónguéra hembiapo teehápe ojapóva.
3
Mbaœéichapa ojeporúta ko léi (Vore 10 guive 25 peve).
Ko léi apopyrå Paraguáipe @uarå oñemohenda ohóvo mokøi haperå rupi ojeporu ha@uáicha pe ñemboyke renondépe, ombyapuœávo umi modelo institucional de control administrativo kuéra,
heœihápe mbaœéichapa ojekastigáta ha ojeguerekóta pe justicia
sambyhyháguio tapicha ñangarekohárå ramo, omo^vo pe derecho
ñemboykekuaaœ¥me @uarå tuichave paœ¤ oporomoœå poråve ha@ua;
ohejahápe heta changui ojekastiga ha@ua umi heko oporomboykévape.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
25
Ñepyr¤råitépe voi ko léi omeœæ pokatu Dirección General del Derechos Humanos-pe ojapyh†vo mombeœu oikórø raœe ñemboyke ha
hiœári tomyesakå moøpa ojehu raœe, ha mávapa ijapohare, tou raœe
oimeraæa Estado rembijokuái rembiaœapohaguio térå oimeha rendáguio. Léi umiarå ombopuœaka añete chupe, tove tomanda ha tojapo
tekotevæva pe tapykuerekahápe. (Artículo 10 guive 17 meve).
.Ko leirå rupive oñemyesakåporå umi apopy vaiete ombyaíva pe
tekojoja reko tapichakuéra paœ¤me ha upe tapicha hembiapovaíva
nomyatyrøirø hembiapovaikue, ndojapóiro umi hembiaporå omandáva chupe apoukapy pe Dirección General de Derechos Humanos
guive, ojekastigakuaáha oñemokaœiråihápe mokøi ary peve térå tojeœapoporaœ¥ repy, toñemohenda porå jevy ha toñemosarambi yvytúre pe apoukapy (Artículo 18).
Oñemohenda porå avei pe ñemboyke apo ñembopepo, ikatúva pe
ijapoharépe oñemokaœiråi pete^ ary pukukue térå tojeœapoporaœ¥ repymeœæ, toñemohenda ha toñemyesåi pe apoukapy. (Artículo 19).
Oñemyesakå ñemboyke ojapokuaáva pete^ funcionario público,
kuña térå kuimbaœéva, jejavypoh†irø, ikatúva ojekastiga heœiháicha
léi (Artículo 20).
Oñemeysakå avei ñemboyke ikatúva ojapo pete^ magistrado judicial
hembiapohápe, ha ikatútaha oñemoinge justica pogu†pe ha ojepeœa
hembiapohágui, leikuéra heœiháicha (Artículo 21).
Umi oñemboykéva kuri ikatu omboguata amparo térå incostitucionalidad justicia rekávo, umía ojokoœ¥me chupe omboguata ha@ua
avei ambue tembiapo justicia rekávo. (Artículo 22 ha 23).
Oñembopokatu Ministerio Público-pe omboguatakuaa ha@ua opaichagua tembiapo justicia ryep†pe ojepeœa potávo ijapoharépe ipersonería jurídica oimehaichagua tapicha aty omyasåiséva térå ombopeposéva ñemboyke apo (Artículo 24).
Léi Guasúpe guive oñembopokatu Defensoría del Pueblo-pe, oñangareko ha@ua leikuéra ñemboykekuaaœ¥ rehegua oñemonguœe porå
ha@ua.
26 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Apopyrå
Ley ...
Opaichagua ñemboyke renondépe
Moakåha i • Mopyrendahakuéra rehegua
Artículo 1º • Maeråpa ojeipota ko léi.
Ko Léi heñói omboheko ha@ua pe artículo 46 Léi Guasu-pegua.
Artículo 2º • Toñemombaœe, toñemoœå ha toñemoañete. Toñemo^ heseguarå tapejoko
Ko ñande Estado omombaœe, omoœå ha omoañetevaœerå umi derecho-kuéra ojehechakuaáva ko léipe opavave tapichakuérape @uarå,
oñemboykeœ¥me mavavépe. Estado omotenonde, ohapejoko ha
okastigavaœerå opaichagua ñemboyke vai ojapóva oimeraæ tapicha,
tapicha aty, mburuvicha o^va gobiérnope, gobernaciónpe térå municipalidápe; †nte avei umi aty Estado ryepypeguáguio, térå aty opaichaguáguio tahaœe economía, tekoaty, arandukuaa térå haœéva tekoha
ñangarekópe, heœiháicha ko Léipe.
Umívarå, mburuvichakuéra omboguatavaœerå apoukapy oñeikotevæva
guive ikatu ha@uáicha oñemboykepa umi mbaœe vai omombaretéva
tekojoavy, omopyenda ha@ua tekojoja añeterå ha umi tapicha derecho-kuéra oñeñandukuaa ha@ua.
Artículo 3º • Léi orden público ryepypegua.
Kóva ko Lei haœe orden público ryepypegua. Ndaikatúi oñemboykévo,
oñemoambuévo térå oñemoñyñ†ivo, ñeœæpete^ civil-guáva, ñemurå
reheguáva térå mbaœapohára kuaita ñeœæ ñoañohápe térå atyhápeguáva; upéichante avei apopyrånguéra entidad pública térå priva-
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
27
da-pe. Oimehaichagua apopyrå ndohóiva hese ndovalékuaái ko léi
renondépe.Las asociaciones, organizaciones gremiales, partidos o
movimientos políticos que se propongan fines discriminatorios no
serán reconocidos.
Opáichagua tapicha aty, tahaœe jepe raœe gremial, partido térå movimiento político omeœæva keœæ ñemoyke vaípe, ndaikatúi oñemoingove.
Artículo 4º • Mbaœéichapa oñeik¤mbyvaœerå..
Koœå apopyrå oñemohendáva ko Léipe oñentende ha ojeporu vaœerå
tratado internacional-kuéra derecho humano rehegua Paraguái o^hápe rovái, ijahápe avei hína umi apopyrå ha tembiaporå osæva umi
organismokuéra oñemoñepyr¤va umi convenio-gui jey. Ihechapy
oguapy hína koœå ñeœæpete^ guasuete ári:
a Pacto Internacional de Derechos Civiles y Políticos (Léi Nº 5/92);
Å Pacto Internacional de Derechos Económicos, Sociales y Culturales (Léi Nº 4/92);
CH Convención sobre los Derechos del Niño (Léi Nº 57/90);
e Convención Americana sobre Derechos Humanos (Léi Nº 1/89);
Æ Protocolo Adicional a la Convención Americana sobre Derechos
Humanos en materia de Derechos Económicos, Sociales y Culturales, «Protocolo de San Salvador» (Léi Nº 1.040/97);
G Convención sobre la Eliminación de Todas las Formas de Discriminación contra la Mujer (Léi Nº 1.215/85);
‚ Convención Interamericana para Prevenir, Sancionar y Erradicar
la Violencia Contra la Mujer, «Convención de Belem Do Pará»
(Léi N° 605/95)
I Convención Interamericana para la Eliminación de Todas las Formas de Discriminación contra las Personas con Discapacidad (Léi
N° 1.925/02)
ı Convención Internacional sobre la Eliminación de Todas las Formas de Discriminación Racial (Léi Nº 2.128/03);
J Convenio Nº 100 de la OIT Sobre Igualdad de Remuneración (Léi
Nº 925/64);
K Convenio Nº 111 de la OIT Sobre la Discriminación (empleo y la
ocupación) (Léi N° 1.154/66);
L Convenio Nº 159 de la OIT Sobre la readaptación profesional y el
empleo (personas inválidas) (Léi Nº 36/90);
28 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Convenio Nº 169 de la OIT Sobre Pueblos Indígenas y Tribales
(Léi Nº 234/93);
mb Ha o^véva ambue ñeœæpete^nguéra opa tetå poruha derecho humano rehegua iñapysæ yvatevéva ojeporu porå kuaáve ha@ua
ñemboyekuaaœ¥ rehegua, Paraguái omboherahai joœáva ko Léi osæ
rire.
m
Artículo 5º • Pyœa mokøihápe.
O^ramo pyœa mokøi mbaœéichapa oñentende térå ojeipyhyta ojeiporu
ko Léi, oñemotenonde vaœerå umi apopyrå ouporåvétava ojeykeko
ha@ua umi tapicha ohasáva hína pe ñemboyke vai.
Moakåha ii • De las definiciones
Artículo 6º • Mbaœetépa heœise ñemboyke.
Ko Léi ojeporuporå ha@uame «ñemboyke» heœisehína opáichagua
tekoñembojoavy, tekoñemohemby, tekoœapoœi térå tekoñemochich^
o^va ha oñemopyendáva, tahaœe iraza, saœy, teñoirapo, tetåyguá, ñeœæ,
tupå jerovia, política térå oimeraæ mbaœére; ijahápe avei hína umi
partido térå movimientokuéra; isociedad pehængue, iviru heta térå
iviruœpokåvéva, arajere, kuña térå kuimbaœe reko, mbaœe sexo reteraœå, ñemenda térå nahániri, pehen@ue reñói, túva ha sy, tekoresåi,
katupyrypaœ¥ térå reteambue roœópe oñeñehaœåva oñemyakåse apoœi,
tapejoko, jehechakuaa, térå jeiporukuaa, pete^chahápe, umi derecho,
tekos圥 ha tekoñangareko maymáva tapichape@uara o^va, heœiháicha Léi Guasu, umi ñeœæpete^nguéra derechos humanos rehegua
omone^vaœekue Paraguái térå o^mava voi ñande leikuérape, térå opa
jaikoha rupi.
Artículo 7º • Mbaœéichapa ojehechakuaáta.
Umi tapicha oñeñandu poråveha@uáicha haœete voi heœiháicha ojehechakuaa vaœerå iraza, hesaœy, ijypykue reñói, ha mbaœe sexo-pa
oheteraœåve chupe ojapyhy ha@ua haœete voi oikoseháicha.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
29
Tahaœe haœéichagua tapicháre ñemboyke oikórø ojeguerekovaœerå
upeichaitérø voi tahaœe jepe raœe umi artículo 6º- apytépe isy^va, tera
o^rø umiágui oñopæva ojuehe. Upéichante avei ojerekóta ñemboykéramo opaichagua mbaœeporomboykéva, tekotev朥me ojehecha
raæ mboy tapichápepa ombyai ha mávapa ijapohare.
Artículo 8º • Tapicha ñemboyke ikatuœ¥etéva oiko.
Oñemañaœ¥ raæ hápe pe artículo 6º-pe oñemyesakåvare, koœå mbaœe
oúva oikøro ojeguereko vaœerå ñemboyke vaíro ha ndaikatúi ojehecha rei mbaœeveichavéro:
1 Tembiapohápe, público térå privado-pe
A Ojehapejokórå mbaœapohárakuéragui opaichagua tembiaporå
ñe-kuaveœæ, tembiaporå jehupyty, tembiapohágui ñemosæreiœ¥
ha upépe jekåkuaa, ha jeiporavokuaa tembiaporå, ojejapetehápe hese pe artículo 6º-pe heœi ñangarekoháicha;
Å Oñemoñyñ†irø mbaœapohárakuéragui hembiapo repy, iviático,
icomisión, mbaœekuaa ikatupyryve ha@uaichagua ha pytyvøkuéra
o^va tekombaœapohápe, ha avei oñembosaœivérø chuguikuéra umi
hembiapo repy ovale jojavaœeråhápe tembiapo ipuku ha ipoh†i
jojahápe, oñemohendaháicha pe artículo 6º-pe;
ch Ojehapejoko, ¥rø oñemohenda yvateve mávape o^ haguére pete^
partido térå movimiento-pe; oñemoinguérø tera ojehupivérø
oimeraæva mbaœapohárape hembiapohápe upéicha rupi, oñemohemby térå oñemosærø imbaœapohágui Estado ryep†gui; oimeraæva umi cargo administración pública nacional, departamental
térå municipal-peguágui; tahaœe avei umi ente okuœéva ijehegui,
autárquico, descentralizado térå binacional-gui, ndahaœéima guive umi tembiapo renda oñeikotevæhápe hína umi tapicháre jerovia raæva rehegua
e Ojejop†rø kuñáme ojapouka ha@ua análisis ojekuaa ha@ua hyeguasúpa térå nahániri ikatuha@uáicha oike mbaœapohápe, tembiapo privado térå públicohápe ndahaœéi mbaœétarø upéa oiporåveha ani pe tembiapo ombyaikuaave umíva umi kuñáme, ¥rø umi
mitå okakuaavahína pe isy ryeguasuhápe oñembyai térå ojapovai
is†re, hete térå iñakåme, heœiháicha leikuéra mbaœapo rehe oñangarekóva.
æ Ojejop†yro mbaœapohárape toñemo@uake análisis VIH rehegua,
oike téra ojepyta ha@ua oimeraê mbaœapohápe, privado térå público ryep†pe.
30 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
2 Tekomboώpe:
A Ojejoko ramo oimeraæa tapichágui oikekuaa ha@ua mboœehaópe,
tahaœe público térå privado-pe, ¥ramo oimeháichagua ipytyvørå,
térå o^va omongeleœevaœerå chupe ani ha@ua osæ pe oporomboœehágui, oikórø oimeraæva mbaœe oñembohysyivaœekue pe artículo
6º-pe;
å Ojejopy ramo oimeraæa temimboœépe tomo@uahæke kuatiahai
heœihápe mávapa itúva ha isy, térå haœekuérapa omendáva, umi
mitåmboœehaópe, mitårusumboœehao ¥rø mboœehaopavæme, tahaœe público térå privado-pe, ¥rø ndojehejái chupekuéra oike,
térå oñemosæ pégui itúva ha isy omendaœ¥va rupi;
ch Ndojehejái ramo oimeraæa temimboœépe toike, oñemosæro, ojekastiga térå ojejop†rø oimeraæ mbaœére tahaœe haœéva mboœehaógui oimeraæ nivel-pegua , tahaœe público térå privado-pe, hyeguasu haguére, heteraœå ambue haguére, ¥rø identidad de género
rupi, kuimbaœe térå kuña haguére;
e Oñemo^rø
mboœerå, aporeko térå kuatia ojeporuvaœerå
mboœehakot†pe, mbaœe ombohape ha omombaretekuaáva temimboœe akåme teko ñemboykerå, térå oñemohenda joav†rø o^ha@
uame tapicha aty yjyvatevéva térå ikarapevéva.
æ Oñembotove, ¥rø ojehapejoko ypykuéra retånguéra Paraguaiguágui iderecho oñemoarandúvo hekokuéra ha iñeœæteetépe.
3) Tesåi apytépegua
A Oñembotovérø ¥rø oñembohapeœ¥kuaárø ñangareko tesåi rehegua pete^ tapichápe ojejapetégui hese umi mbaœe oñembohys†iva
artículo 6º-pe, térå ojehapejokórø ani ha@uáicha heœi mbaœéichapa oipota oñeñehaœå hese ikatuha@uáicha okuera.
å Ojehapejokórø mávagui ani ohupyty pe seguridad social Estadoguio ouvaœeråva térå privado-va, ha upéicha avei umi temipytyvørå o^va ¥rø katu oñembohasykuérø térå ojehapejokosérø
chugui ku seguro médico jehupyty, umivarå koœå tapejejoko oñemopyendáramo tapicha mbaœas†re, ikatupyrypaœ¥ haguére térå
oñemañaraærø hetere;
ch Oñembotove ¥rø noñemeœæmbáirø marandu tekotevæhápe,
pytyvørå ha umi derecho reproductivorå oñeitekotevæva, térå
katu ojehapejokórø mávakuérape ani hakuéraite voi oñemopyœapete^ mboy mitåpa ha arakaœépa orekose.
e Ojejop†rø mávape toñepohånouka tahaœe hete térå iñakåme ikatu ha@uáicha omoambue pe orientación sexual ogueroguatáva.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
31
4 O^véva ñemboyke servicio público-kuéra rupi.
a Oñembotove ¥rø ojehapejokórø ani ojehupyty umi institución
público térå privado-guio opa tapicha rekoteverå o^máva; ha avei
oñemopokårø umi espacio publico-kuéra jehupyty; koœå mbaœe
oñemopyendáramo ku artículo 6º-pe oñembohys†iva apytépe;
å Ojehechagui ¥rø ojehapejokórø ani ha@ua ojejapo mbaœeve léi
térå mburuvichakuéra ipokatúva rupi omandáva, ojepeœapa ha@
uáicha umi mbaœe omombarete ¥rø ombohapépáva opaichagua
ñemboyke;
ch Oñemboyke ¥rø oñembohasykuérø ani ha@ua sapyœarånte jepe
oñemboguata tembiapo ikatuvaœeråhápe, tahaœe saœi saœípe, oñembojoja pyaœe umi tapicha aty ymaite guive oñemboykéva ohóvo;
e Noñeñangarekoséirø ñane retåyguáre umi servicio público-kuéra
o^hápe oñeœækuaágui haœe pe iñeœætee oik¤mbykuaavévante, tahaœe españañeœæ térå guaraníme;
æ Noñeñangarekoséirø ñane retåyguáre umi servicio público-kuéra
o^hápe oikotevævo jave marandurå ndojeporumeméiva, nohænduporåi térå ndohechaporåigui;
g Koœå oñembohys†iva rire ndeœiséi ndaiporiha ambue ñemboyke
oikokuaaœ¥va hína; jey, sapyœa oiméramo ñemboyke oiko, oñembojoja ha ojehechavaœerå toñemboguata hiœári pe artículo 6º
omoñeœæháicha.
Artículo 9° • Joavykuéra hekopeguáva.
Koœå mbaœe ndojehechamoœåi ñemboykéramo, haœégui ñembojoavy
hekopeguávante:
a Oñemboguatárø leikuéra heœíva, tembiapo tekomboœe rehegua,
¥rø Estado rembiapo sapyœarånte tekotevetégui, ojehekávo taiñakaråpuœå ha taijoja umi tapichakuéra aty oñemboyke tapiáva,
opa ramo koœå tembiapo añetehápe ojehypyty rire umíva;
å Techaramove, ñembojoavy térå ñemohemby oikórø ojeiporavohápe mbaœapohára haœeve, ikatupyry, tera iñaranduvéva tembiapo jehupytyrå, térå oñembabaœapo are ha@ua, ha avei ikatu ha@
uáicha oñeñakårapuœå oñembaœapohápe, tahaœe Estado p†pe térå
mbaœapo partikuhápe;
ch Oñemo^rø mbaœejerure kuatia arandurekáre ha katupyryrå rapykuere, mboy tapicha hiœarajere ruœå, ikatu ha@uáicha oñembovale ikatupyr†va ojeporavóvo, térå oñembopoœa ha@ua becarekahárape, térå ojehejaha@uaicha tapicha rapépe hetáichagua
pytyvønguéra;
32 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
e
æ
g
‚
h
i
ı
j
k
l
m
Léi oñemboguatáva oñemoœå ha oñepytyvå ha@ua mitå, mitåkuña
ha mitå kariaœykuérape;
Derecho orekóva ypykuéra retånguéra Paraguaiguágui oñemohendáva Léi Guasu ha o^véva leikuérape;
Umi derécho, pokatumie ha oimeháichagua apopy ikatupyrypaœ¥va
ñemoœårå o^mava Léi Guasú ha umi tratado internacionalpe, herakuérape oñemboherahai joœáikatupyrypaœ¥vava ha oikepámava
leikuéra ryep†pe;
Joavy ojehejáva Léi Guasúpe ikatuha@uáicha mburuvicharå ojeporavokuaa, oñemuesakåháme máva mávapa oiporavokuaa ha
ojupikuaa mburuvicháråmo ojeporavo pyre.
Ku Léi Guasu ha umi leikuéra mbaœapohárakuéra moœåharå rehegua heœiháicha, kuña ryeguasu, imemby aja ha imemby riremi
ñangarekorå o^mava;
Umi fuero mbaœapohára såmbyhyhakuéra orekóva, ha upéicha
avei oimeháichagua pokatu omoñepyr¤ ha@ua sindicato, ha herakuérape omboherahai ha@ua hemirekotevæ poguasukuéra renondépe, hendaháicha Léi Guasu ha Organización Internacional
del Trabajo rehegua ñeœæte^me, oñemoguap†mava ojeporúva guive mbaœapohára rehegua lei ryep†pe.
Umi fuero ha changuimiéma Léi Guasu ha léipe oñemboguap†mava
umi mburuvicha ha poguasukuérape @uara tahaœe Senador, Diputado, Tetå såmbyhyhára, Tetå såmbyhyharaœimive, Tetå såmbyhyhára pytyvøharakuéra, Corte Suprema de Justicia pegua
Ministrokuéra, Fiscal General del Estado, Defensor del Pueblo,
Tetåme@uara Contralor General, Subcontralor, Tribunal Superior
de Justicia Electoralpegua mburuvichakuéra ha umi diplomático
tetåmbue rérape Paraguáipe o^joáva;
Oñemotendérø ñane retåygua kuimbaœe ha kuñáva oñemeœæ
ha@ua chupe tembiapo, oñemohenda háicha Léi Guasu ha umi
ñeœæte^hai Organización Internacional del Trabajo ndivegua, ikatúva ojeporu koœå mbaœépe ha umi léi mbaœapoharakuéra rehegua
ojeporúva koœá@a;
Oñepytyvøvo tenondete umi ñane retåyguáva chokokuépe, tahaœe kuña térå kuimbaœépe ku reforma agraria paœ¤me, heœiháicha
ñande Léi Guasu ha léi heseguakuéra ojeporúva koœá@a.
Oñemoambuérø oñemoakårapuœåve ha@uáme ha oñemboykérø
tapicha orekóva seguro social umi oguerekoœ¥va renondépe, tahaœe público térå privado hápe.
Oñemboguatávo umi mboœehao privadovakuéra oñemboœehápe
túva, sy, tupå jerovia, ñeœæ térå tapicha ñangarekohára oipotahái-
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
33
cha, umi mburuvicha tekomboœe sambyhyhára omone^ma guive
ha oguatáma guive Ley General de Educación ombohapeháicha,
oguapy ha ojehechakuaárø haœekuéra omone^háicha ha ikatúma
guive upérupi tekomboœekuéra oikeséguinte oike.
mbOimeraæva ñembojoavyœimi oikóva heœiháicha léipe, techa puku
ha akåguapy poråme oñemboguap†va, ha tekotevæva tapichakuéra hetavehápe @uara.
Moakåha iii • Dirección General de Derechos Humanos rembiapokaturå
Artículo 10º • Hembiaporåite rehegua.
Oñembopokatu Dirección General de Derechos Humanos-pe, Ministerio de Justicia y Trabajo pogu†pe o^va, toñehaœå tojehapoœo opáichagua ñemboyke, joja teete ojehupyty potávo opavave tapichakuéra apytépe, oikuaauka ha oiporuhápe leikuéra o^va ñemboykeœ¥
jehupytyrå ñane retåme, ko léi paœ¤me ipokatu pukuhápeve paœ¤me.
Artículo 11º • Hembiaporå rehegua.
Koœåva haœe Dirección General de Derechos Humanos rembiaporå:
a Organismo haœeháicha tomombaœapo kóva ko léi, iñangarekoháraicha tomaña hatå oñemboguata ha@ua hendápe ha tomo@
uahæuka ijupi umi oñeguahæseha ruœåme.
å Joajúpe Estado ryep†pe o^va institución-kuéra ndive toipyaha
tembiaporå ha tomboguata; upéichante avei tomboguata opaichagua tembiaporå ikatuvaœerå ohapejoko ha ohapoœo oimehaichagua ñemboyke.
ch Tombosakoœi ha tombyapuœa reglamento, ha kuatiakatu oporomboœevaœerå ha ojeporukuaáva umi tapicha atykuéra oikóva ñemboyhápe rupi, pe artículo 6º-pe oñembohysyiháicha.
e Tomboguata, tojapouka, toipytyvø jeporeka ha jejapokuéra opaichagua ñemboyke oikóva ári.
æ Tombyaty ha akóinte tombopyahu marandu derecho opa tetåme
osæva ñemboyke rehe opokóva, térå pytaguáre jejaœeœ¥ ha racis-
34 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
mo rehegua avei, tohesaœ¥jo ha toguenohæ umi kuatia jeporekare
ha tohai marandu koόva rehegua.
g Tohesaœ¥ijo umi léi ha reglamentokuéra ojeporúva tembiapohakuérape, ha o^ramo tekotevæ, tojerure toñembopyahu oñeikotevæháicha.
‚ Toñemom¥i tembiapo ikatu ha@uáicha ojeipyguara umi estadística ñande Estado ryep†pe oñerenohæva ohechaukahápe opa
ñemboyke oikóva oñembohys†iháicha ko léipe ryep†e, artículo
6º-pe.
h Tomo@uahæ hembihecha umi Parlamento-pe leirå oñehesaœ¥ijóva
hína rehe; upéicha avei umi reglamentorå oñembosakoœíva hína
oiméva ñande Estado ryep†pe derecho humánokuéra ha ñemboykekuaaœ¥ rehegua.
i Tomosarambi ko léi pyendakuéra ha umi tratado internacionalkuéra ñemboykeœ¥ rehegua o^va, umi jeporekahápe jejuhupyre ha
avei umi tembiaporåicha ombohapeséva;
ı Tomboguata tembiapopuku oporohekomboœevaœerå ha oporombohesapeœavaœerå tapichakuéa paœ¤me jojahapeve ojeikoha@ua ha
ondie omoingohápe å tembiapo ombogue ha@ua ohóvo ñemboykeita oikóva ñande jerére;
k Tojapyhy ha tombohape denuncia-kuéra oñemoguahæva umi
ñemboyke rehegua, tojapo ojapovaœerå umi mbaœégui heœiháicha
ko Léi, ha toñongatu porå umi mbaœe;
l Toipytyvø tekotevæháicha reimínte tapichakuéra haœeño térå ijatyhápe ohasáva ñemboyke;
m Tomo^ Leikuaahára tapicha pytyvøhára reimínte osævaœerå opa
umi tapicha ohasáva ñamboyképe, ha åva oipotáramo, tojerure
toñemoguahæ chupe umi Jugádope térå oimeraæva administración pública ryep†pe koœå mbaœére oñangarekoha ohóvo.
mbTomoguahæ Ministerio Público ha tribunal-kuérape pytyvørånguéra oipurukuaáva hikuái umi hembiapokueraitére ohóva.
n Toñehenduka umi marandumosarambihára rupive ohechakuaárø
o^ha oporomboykéva térå oporomboykeséva, ikatuva hína oiko
oimehárupi ko ñaneretåp†re.
nd Tomboguata kuatiañeœæte^ ha tombohape jekopyty oparupiguándive, ohóva ojopóre umi sambyhyhára rembiaporandive.
ng Toikaauka Ministerio Público-pe oikórø ñemboyke, ijahápe ko léi
ryep†pe.
nt O^véva hembiaporå léi ha reglamento-kuéragui oúva chupe.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
35
Artículo 12º • Mbaœéichapa oñemo@uahêkuaa denuncia.
Oimeraæva tapicha, tahaœe haœeño térå ijatyhápe, térå ijatyguatapyre
rire, ¥rø umi entida personería jurídica orekóva, ikatu oikuaauka pe
Dirección General de Derechos Humanos såmbyhyhárape ñemboyke oikórø, tahaœe mávapa ijapohare, tekotev朥re upevarå avogádo
omboherahai raæ.
Pe ñemboyke oikórø ikatu avei ojekuaauka Policía Nacional ha Defensoría del Pueblo-pe, katuete upégui oñemo@uahæha@ua ku Dirección General de Derechos Humanos-pe ohasa mboyve 24 aravo, ha
oñemyesakå poråvaœeråhápe ijapohare térå pe ñemboyke rasaharépe mbaœe chan@ui ha mboy árapa oreko pe tembiapo hekópe omboguata ha@ua.
Pe Dirección General de Derechos Humanos ohapykuerereka ha
omohuœå hendápe poråvaœerå umi ñemboyke oikóva raœe oñemo@
uahæva chupe, heœiháicha ko Léi ha pe ireglamento, 30 ára jere
mbaœeveichavéro ohasaœ¥re oñemo@uahæhaguégui chupe; ohenduraæ rire pe tapicha oñedenunciávape ha orekohápe hesa renondépe ijehegui térå o^va umi caso jerére jeporekáre, tera umi tembiapo
rapykuere tekotevæhápe ojapoukáva raœe. Katuete ohenoiukavaœerå
oñedenuncia ha porodenunciaharépe tojehecha no@uahæipa hikuái
pete^ñeœæme, ojopombohasahápe, omone^ma rire pe ñemboyke rasahare; oñehaœåvaœerå tou avei mbaœevai apoharéguio pochyjera jerure, omyatyroukapávo umi tembivairasaharépe ideréchore oñepyr¤
rasyetehague.
Ojejapyh†ta añetévaramo opa mbaœe heœíva tapicha oporodenunciáva,
pe mbaœevai o^va denuncia ryep†pe haœe ramo pete^ institución ñande Estado térå servicio público-guáva apohare, ha umi mburuvicha
omyakåsava umíva ndohóiramo ñemyatyrøra oñehenoiukahápe, ¥rø
pe denuncia noñembohováiri ramo arange léi ojejerureháicha ha
umi apoukapykuéra heœiháicha; noiméiramo guive umíva ndojoguerahái pe Dirección jeporekare ndive.
Ohasapa jepéramo arajere orekóva omohuœå ha@ua pe denuncia jeporekare, ha pe Dirección General de Derechos Humanos nomo@
uahæíntero upéva, pe kuatia ohasavaœerå Ministerio de Justicia y Trabajo pogu†pe, ojejeruréramo upeicharå, ha tojapo ojapovaœerå 10
arajere oñembaœapokuaaha rehegua ohasakuaaœ¥va paœ¤me tomo@
uahæ huœåme.
36 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Ndaikatumoœåi oñemo@uahæ denuncia ojekuaaœ¥va mávapa ijapohare; á@a katu pe tembivairasahare ikatu ojerure ani ha@ua ojekuaauka
haœépa máva hína, á@a ojekuaa ha@uaícha oñedenunciáva renondépente.
Poder Ejecutivo omohenda vaœerå reglamento rupive mbaœéichapa
pe denuncia oñemboguatavaœerå.
Artículo 13º • Ojoœáramo denunciakuaauka.
Hesakåramo umi denuncia ha hesegua jeporekarégui opepyr¤ha fuero sindical térå fuero sy reko reheguáre, léi mbaœapohára reheguápe
oñemboguapyháicha, pe Dirección General de Derechos Humanos
ombohasavaœerå pe denuncia pyaœe porå ku Autoridad Administrativa del Trabajo-pe, ha upépe opa upéicharø hembiapo.
Artículo 14º • Apoukapy denuncia oñemo@uahæva rehegua.
Pe Dirección General de Derechos Humanos ombohapevaœerå koœå
mbaœe ikatu ha@uáicha ohapejoko ha ohapoœo pe ñemboyke, ijapoukapy rupive onohæva omboguatakuévo pe denuncia rapykuere
rehahápe, heœiháicha artículo 12-me:
a Tomeœæuka mboœesyry mbyky térå ipukúva oikuaaœuka ha oñemboguata ha@ua jojarå añeñetéva tapichakuéra apytépe, ikatuvaœerå
ombohekoambue chupekuéra tekoñemboykeœ¥ gotyo.
å Tomo^uka ojehecha porå ha@uáme kuatia ñeœæ guasu ndojejapoihápe ko Léi omandaháìcha umi tapia oporomboykéva rechapyrå
ha hekoambueharå.
ch Tomondo hembiguái ikatu ha@uáicha omonguœe ha ohechakuaa
tembiapo tekojojarekávo oikóva ha ikatúva ohapoœo opáichagua
ñemboyke upe oñeporomboykehárupi ohupyt†va pe apoukap†pe
ojehaihaguéicha peve.
e Tomyasåiuka ijapoukapy umi kuatiahaipyreguasúpe oparupi ha
koœæregua osæva.
æ Tojapouka katuete mbaœe tekotevæ ikatuvaœeråichagua ojehapoœo
oimeraæa mbaœe omoñepyr¤ térå omombaretekuaáva ñemboyke
oñedenunciapyre.
g Tomboguapy viruñemeœæ apopor圥repy ohupytykuaáva 50 ára
mbaœapo repykue peve, o^va Paragua†pe @uarå oñemohendaœ¥ichagua tembiapo repy.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
37
Koœå apoukarå oñembohys†iva ikatu ojeporu oñondivepa ¥rø haœeño,
ojehecha rire mbaœéichapa ivai poh†i ha ojepyso pe mbaœe oñedenunciáva.
Pe apoukapy oporokastigátava heœivaœerå mbaœéicha ha arakaœépa
upéva ojejapovaœerå, oñemomarandu raæhápe noñemone^ri térå
ojeœajev†ramo apovaípe pe kuatia hesegua oñembohasátaha Ministerio Público-pe tohapykuerereka tekojoja rekávo.
Pe apoukapy ojekuaaukáva ári ikatu oñe@uahæ Tribunal de Cuentas-pe, pete^ recurso de apelación rupi, ohasa mboyve mbohapy ára
oñemomarandu haguépe, ikatuhápe avei oñembohasamive mombyry ojeikógui, pe léi procesal civil heœiháicha.
Artículo 15º • Consejo Asesor rehegua.
Pe Dirección General de Derechos Humanos ykére o^vaœerå pete^
Consejo Asesor ombaœapovaœerå ojehepymeœæme hyepypeguápe,
omboguatauka vaœerå ko Léi. Pe Consejo ryep†pe o^vaœerå koœå aty:
a Dirección General de Derechos Humanos, Ministerio de Relaciones Exteriores-pegua;
å Secretaría de la Mujer, Presidencia de la República-ygua;
ch Secretaría de la Niñez y la Adolescencia-ygua;
e Secretaría Nacional de Repatriados-gua;
æ Dirección General del Trabajo Viceministerio del Trabajo y de la
Seguridad Social-gua;
g Instituto Nacional del Indígena (INDI)-gua;
‚ Instituto Nacional de Protección a Personas Excepcionales
(INPRO)-gua;
h Viceministerio de la Juventud-gua; ha
i Mbohapy organización sociedad civil rehegua, Paraguáipe ombaœapóva ñemboykeœ¥ reheguarere.
Umi inciso a guive ha h peve aty o^va rérape oguap†va, ombou vaœera umi imyakåsaharakuéra. Ha katu umi tapicha inciso i pe oñemohendáva oiporavóvaœerå Poder Ejecutivo (ñane retå myakasåhára),
umi téra sociedad civil-gua hekovéva Léi renondépe ha hapykuere jekuaáva hembiapokue ñemboykeœ¥ rapykuéri omonguahæ raæva
chupe apytégui.
38 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Artículo 16º • Consejo Asesor rembiaporå rehegua.
Tembiaporånguéra oñembohys†iva artículo 11, inciso-kuéra å, ch, e,
g, ‚, H, ı, m ha mb-pe oñemboguatavaœerå omone^ raæma guive pe
Consejo Asesor.
Artículo 17º • Moøguipa oñemboviru pe Dirección General de Derechos Humanos.
Oñemonguœe ha omo@uahæ ha@ua hembiapokuéra huœåme, pe Dirección de General de Derechos Humanos oñemboviru ha oñembohembiporuvaœerå å mbaœegui:
a Viru oúva chupe pete^te^ ar†pe pe Presupuesto General de la Nación-gui;
å Umi imbaœetee repykuégui.
ch Ojehejáva ha oñemeœæva chupe;
e Pytyvørå oúva chupe tetå ambuégui;
æ Viru apopor圥 repykue ko Léi omboguapyháicha, ogueraukáva
Ministerio de Hacienda-pe oike ha@ua Rentas Generales de la
Nación-ryep†pe.
Moakåha ij • Umi mbaœe ojekastigavaœeråva oñepyr¤haguére tapichakuéra rekojojáre
Artículo 18º • Tekojoja rehe ñepyr¤.
O^rø mbaretépe ijeheguireínte oporomoingoambue, oporomboyke,
oporohapejoko térå oporombotulivéva, ko Léi umi artículo 6º ha
8º-pe heœiháicha, ha ijapohare nomyatyrøvéirø pe hembiapovaikue
tekojojarå jevy, ohechaguihápe avei ko léi omandaháicha, térå pe
Dirección General de Derechos Humanos ojapoukáva chupére nopenáirø, oñembokaœiråivaœerå mokøi aryñemboty peve ¥rø katu oñemboguapyvaœerå hiœári pe apopor圥repy.
Umícharø, ko kastigo rångue, ¥rø katu hendive voi, oñemboguap†vaœerå
opoukapy o^va artículo 59 ha 60 Código Penal-pe.
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
39
Pe mbaœevai apohare haœéramo mbaœapohára ijeheguiœ¥gua ha omombeœúrø ombaœeœapovaihague huvicha ojapoukahápe chupe ipogu†pe
o^háme, ojehejavaœerå toiko pe Código Penal, artículo 318-pe heœiháicha.
Pe mbaœevai apohare rapykuerereka omoñepyr¤kakuaa ihasahare térå
opytakuaa pe Dirección General de Derechos Humanos pogu†pe.
Artículo 19º • Ñemboyke ñembotuli.
Máva ijeheguinte ikatupyryhápe oporomyangekói ha@ua, atyhápe
térå kuatiañeœæ rasåi rupive Artículo 14, inciso 3º Código Penal-pe
heœiháicha, ohatapyñáva oimeraæva yvypórape toñemboyke, tahaœe
haœeño térå ijat†vare, ha upearå omboguap†va iraza térå, hesaœy, heñoipy ñemoñare, hetåœandu, iramói ñemuñare, iñeœætee, hapichair¤gua,
iviru heta térå saœi, hiœarajere, hekokuña térå kuimbaœe, hekoreteraœå,
mendapyre térå nahániri, ipehenguereñói, itúva ha sy, tesåi térå tasy,
ikatupyrypaœ¥ rehe, ojeityvaœerå hiári pe apoporaœ¥repy.
Oikórø koœå oñembos†iva ko artículo-pe, pe kastigo o^va hesegua
rångue, térå hendive voi, oñemboguapyvaœerå pe artículo 59 ha 60
Código Penal-pe o^va.
Pe mbaœevai apohare rapykuerereka omoñepyr¤kakuaa ihasahare térå
opytakuaa pe Dirección General de Derechos Humanos pogu†pe
Moakåha j • Tembiapovai administrativa rehegua
Artículo 20º • Ñemboyke pete^ agente público apohare.
Oimeháichagua ñemboyke oñerenohæmbáva ko léipe, articulo 6º ha
8º rupive, ñande Estado rembiguaihára apohare hembiapohápe haœe
pete^ apoœavy ivaietereíva, ojekastigavaœerå léi hesegua heœiháicha,
ejehapykuerereka raæma guive upéare pe hembiapohápe, ha ikatuhápe avei ojekastiga pohyive derecho penal-guive, ojeipurukuaahápe ambue recurso ñande estado ryep†pegua, ha léi mboguatahára
rechap†pe, ko léi omboikatúva.
40 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Artículo 21º • Ñemboyke léi mboguatahára apopyre.
Léi mboguatahára oiporúrø pe léi poromboykehápe iresoluciónpe térå omopyendárø isetencia umi mbaœe poromboykévape, oñemyesakåháicha artículo 6º ha 8º rupive ko Léipe, heœise hína pe Léi
mboguatahára ojapovaieteha hembiapo, ha umícha ombohape hína
upevakuére oñemonguikuaaha chupe Tribunal de Apelación-gui,
Hue Prima Instanciahágui, Agente ha Procurador Fiscal ha Hue de
Pazhágui, oñehakåœiœoháicha lei ohóva hesekuérape.
Moakåha ji • Ambue ñangarekokuéra Léi mboguatahapegua
Artículo 22º • Acción de Amparo heseheguarå.
Mayma tapicha, haœeño térå atyhápe, umi tapichaœ¥ hekovéva Léi
paœ¤me, partido ha movimiento politico-kuéra, entidad orekóva pesonería gremial térå profesional, ikatuete omboguata pete^ amparo
oimeraæ tapicha rembiapo oporomboykéva renondépe, heœiháicha
Léi Guasu ha pe Código de Procedimientos Civiles.
Artículo 23º • Inconsticionalidad rehegua.
Mayma tapicha, haœeño térå atyhápe, umi tapichaœ¥ hekovéva Léi
paœ¤me, partido ha movimiento politico-kuéra, entidad orekóva pesonería gremial térå profesional oñandúva oñepyr¤ha iderechore
umi léi, decreto, reglamento, ordenanza municipal, resolucion térå
oimeraæva tembiaporåme osæva ha oporomboykuaáva heœiháicha
Léi Guasu ha kóva ko Léi, ikatu ijehegui ha heraitépe omoñepyr¤
pete^ acción de inconstitucionalidad upe ñemboyke apohare rovái.
Artículo 24º • Personería jurídica ñembogue rehegua.
Pe Ministerio Público omoñepyr¤vaœerå léi ñemboguata ojeruhápe
toñembogue umi organización gremial, tapicha aty, partido ha mo-
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
41
vimiento político térå omeraæ tapicha aty léi ryep†pe oñemom†iva,
oitira mombyry ha oguerohayhúva antisemitismo, racismo, pytagua
rehe jaœeœ¥ térå oimeraæa mbaœe oporomboyke térå oporomboykekuaáva, heœiháicha ko Léi.
Moakåha jii • Defensoría del Pueblo rembiaporå rehegua.
Artículo 25º • Defensoría del Pueblo rembiaporå.
Pe Defensoría del Pueblo oñangarekóœatåvaœerå toñemboguata hekópe ko léi ñemboykekuaaœ¥ rehegua Paraguáipegua, omandaháicha
ñande Léi Guasu ha léi hese@uaråite.
Upevarå omoingévaœerå pete^ capítulo derecho ñemboykekuaaœ¥ rehénteva ha avei pete^ marandu omyesakåhápe umi Cámara Congresopegua renondépe mbaœépa ojapóraœe pe ar† pukukuépe ombotatapeju ha@ua ñemboykekuéra.
Artículo 26º • Hetepy rehegua
42 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
Comisiones de la Honorable Cámara de
Senadores a las que fue girado el Proyecto de
Ley Contra Toda Forma de Discriminación
Periodo 2007-2008
Comisión Asesora Permanente de Equidad, Género y Desarrollo Social
Presidente:
Vice Presidenta:
Relatora:
Miembros:
Carlos Filizzola ( pps )
Adriana Franco de Fernández ( anr )
Mirtha Vergara de Franco ( plra )
Ada Solalinde de Romero ( anr )
Ana María Mendoza de Acha ( ppq )
Armando Espínola ( plra )
Jefa de Comisión: Días de reunión: Ubicación: Correo electrónico: Teléfonos: Fax: Irene Ayala
Martes, 08:30 hs.
Cámara de Senadores, 1° Piso
equidad#senado.gov.py
414-5116; 414-5166
414-5113
414-5221
414-5031
414-5120
414-5216
414-5208
414-5127
Comisión Asesora Permanente de Derechos Humanos
Presidenta:
Vice Presidenta:
Relator:
Miembros:
Ana María Mendoza de Acha ( ppq )
Adriana Franco de Fernández ( anr )
José Manuel Bóveda ( punace )
Cándido Vera Bejarano ( plra )
Estanislao Martinez ( ppq )
Jefe de Comisión: Días de reunión: Ubicación: Correo electrónico: Teléfonos: Leoncio Irrazábal
Martes, 10:00 hs.
Cámara de Senadores, Planta Baja
ddhh#senado.gov.py
414-5025 - 414-5065
44 • l e i r å
opaichagua ñemboyke renondépe
414-5306
414-5031
414-5032
414-5124
414-5204
Comisión Asesora Permanente de
Legislación, Codificación, Justicia y Trabajo
Presidente:
Vice Presidente:
Relator:
Miembros:
Marcelo Duarte ( ppq )
Juan Carlos Ramírez Montalbetti ( plra )
Jorge Oviedo Matto ( punace )
Alfonso González Nuñez ( anr )
Eusebio Ramón Ayala ( plra )
Modesto Luis Guggiari( plra )
Julio César Fanego ( anr )
Emilio Camacho ( pen )
Jefe de Comisión: Días de reunión: Ubicación: Correo electrónico: Teléfonos: Humberto Fernández
Miércoles, 10:30 hs.
Cámara de Senadores, Planta Baja
legisla#senado.gov.py
414-5085; 414-5095
414-5212
414-5122
414-5030
414-5211
414-5128
414-5126
414-5219
414-5119
Comisión Asesora Permanente de Asuntos Constitucionales, Defensa Nacional y Fuerza Pública
Presidente:
Vice Presidente:
Relator:
Miembros:
Arsenio Ocampos Velázquez ( ppq )
Emilio Camacho Paredes ( pen )
José Manuel Bóveda ( punace )
Juan Carlos Galaverna ( anr )
Nelson Argaña ( anr )
Julio César Fanego ( anr )
Oscar González Daher ( anr )
Silvio Ovelar ( anr )
Eusebio Ramón Ayala ( plra )
Juan Carlos Ramírez Montalbetti ( plra )
Juan Manuel Marcos ( plra )
Miguel Carrizosa ( ppq )
Jefe de Comisión: Días de reunión: Ubicación: Correo electrónico: Teléfonos: Sergio Alcaraz Machuca
Lunes, 11:00 hs.
Cámara de Senadores, Planta Baja
constitu#senado.gov.py
414-5026; 414-5066; 414-5076
414-5202
414-5119
414-5032
414-5207
414-5225
414-5219
414-5215
414-5217
414-5128
414-5122
414-5130
414-5238
leirå opaichagua ñemboyke renondépe •
45